Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

25. Polda

Dnes za ním opäť prišiel komisár Jakson. Vraj má špeciálne povolenie na rozprávanie sa s chalanom. Rozsvietilo sa mi v hlave a spýtal sa ho na identitu toho chalana. ,,Nič pre vás doktor, nemám nič proti vám ale je to tajné, ten chlapec má veľkú budúcnosť pokiaľ si ju nepokazí,"odvetil tajomne.

Tak rád by som ho pustil nech sa s ním porozpráva, a potom zo spisov mi povie kto je, lebo musím zapísať kto sa vtedy a vtedy zdržiaval na tej posteli. Ako keby to bol neoceniteľný majetok !

,,Prepáčte pane, ale pacient nie je prebratí. Mám svoje rozkazy. Dokonca ani ja do miestnosti nesmiem vstúpiť keď sa nejedná o niečo dôležité,"namietol som. V duchu som dúfal,že mi v rozčúlení povie jeho meno a niečo si o ňom zistím.

Otrčil mi rovno pred oči papier na ktorom bolo:

Tým to povoľujem držiteľovi tohto povolenia veľa ctenému komisárovi Ianovi Jaksonovi k prehliadku pacienta na izbe 345. Prípade, že nie je hore má právo ho prebrať. Pacient má za úlohu spolupracovať. Pokiaľ nebude dostane pokutu.

Strážmajster John Denver

Skrivil som tvár do bolestnej grimasy. ,,On nemá ani šajnu o tom, že má otras mozgu, však ?"

,,Nie a, ani ho to nezaujíma,"odvetil komisár chladne a prešiel popri mne.

Vzdychol som si. Prečo musia byť na svete taký bezohľadný ľudia ? A prečo ich musím stretnúť práve ja ?

Nasledoval som ho do Neznámeho izby. Pacient ležal v posteli s trpiteľským výrazom.

,,Uch,uch,"odkašľal si komisár. Chcel dať pacientovi na známosť, že je tu no ním, ani nehlo. Preto si odkašľal ešte raz no bezvýsledne. Nahnevane na chlapca pozrel schmatol ho za ramená a prudko ním mykol.

Chlapec zreval a komisár ho pustil. Chlapcovi začali slziť oči a chytal sa za ruku.

,,Určite predstiera,''uisťoval ma komisár, ,,nedržal som ho až tak pevne."

,,Asi tak predstiera ako ja teraz," chladne som odvetil.

Komisár sa na mňa prekvapene pozrel a spýtavo zdvihol obočie.

,,Má zlomenú ruku keď ste o tom ešte nepočuli, a veľmi sa s ňou namáhal. Veď sa ňou držal tyče či čoho a ešte pridržiaval svoju... svoju ..." Hľadal som tie správne slová, ,,svoju kamarátku."

Komisár na mňa zamyslene pozeral no potom prikývol a otočil sa k blondiakovi.

,,Takže chlapče,"začal, ,,ako ste sa dostali do Londýnu ?"

Hovoril plynulou slovenčinou no chalan vyzeral ako keby sa s ním rozprával Talian.

Ani sa mu nečudujem, riadne si musel buchnúť hlavu.

Komisár počúval, čo mu pacient hovorí. Potom sa obrátil na mňa. ,,Je ten chlapec v poriadku ?"

,,Ako ?"
Nechápal som či psychicky, alebo fyzicky.

,,No, psychicky. Hovoril mi, že nastúpili do ružového jednorožca a, že ich prenasledovali farebný zajačikovia,"prevrátil oči.

,,Je úplne v poriadku, no psychicky, fyzicky je na tom dosť zle."

,,Ale však mi hovoril o jednorožcovi !"

,,Vy vážne nepočúvate,"prevrátil som oči, ,,povedal som predsa, že má ťažký otras mozgu a, že musí byť v pokoji ! Lenže vy si sem na pochodujete s povolením skoro mu rozmliaždite kosti a nič z toho, lebo je mimo !"

,,Prídem zajtra, dovi.''

,,Ani vtedy nebude zdravý, aspoň dva týždne tu pobudne."

Komisárovi sa v modrých očiach zaiskrilo.

,,A to dievča ?"spýtal sa so záujmom.

,,Je v polospánku."

Jaksonovi zmizli zvedavé iskričky a nahradili ich zlostné plamienky.

,,Tak zajtra." odišiel a, ani sa neobzrel.

Neznášam keď príde nejaký policajt, a robí sa, že je nejaký veľký frajer. Pokrútil som hlavou a vošiel do Neznámeho izby.

,,Už odišiel ?"spýtal sa a pohľadom hypnotizoval dvere.

Zarazene som prikývol. ,,Je ti dobre ?"

Prikývol. ,,Už mám jasnejšie myšlienky a všetko. Aj by som odišiel ale Sára je ešte v bezvedomý, však ?"

,,Áno, ale... však máš ťažký otras mozgu, a to, čo si to hovoril to mu policajtovi ?"

Pohľad Petra

Lekár sa na mňa pozeral ako na zjavenie. Ani sa mu nečudujem. Ešte pred hodinou som vyzeral ako katastrofálny prípad a teraz sa pýtam, či už odišiel.

,,Prepáčte, ale vysvetliť vám to neviem. Som taký čudný prípad, musím sa dostať opäť na Slovensko. Je to dôležité."

,,Nemôžeš tam ísť,"pokrútil hlavou, ,,minimálne týždeň tu budeš musieť byť. Máš ťažký otras mozgu, zlomenú ruku a ranu po broku. Ešte mi povedz, že si nejaký hľadaný zločinec."

Prevrátil som očami. ,,Vy mňa nechápete ! Ja... mne ide o život ! Musím.. ani neviem, čo musím," nahnevane som vykríkol.

,,Kto ste ?"

,,Ty kokso! Vy ste tak hluchý! Poviem nechajte ma a vy ďalej otravujete!"

,,Chcem pre teba dobre ! Len to najlepšie !"

,,Ako keby ste boli môj otec !"

,,Zostaneš tu a basta! Aj pokiaľ utekáš pred spravodlivosťou, alebo si niekto dôležitý, mne je to jedno! Potrebuješ sa vyliečiť,"rozčuloval sa.

Povzdychol som si a zakryl sa paplónom. Ľahol som si a pretočil sa na bok.

,,Dobre, kašlite na to budem tu trčať tie posraté dva týždne keď chcete, ale neručím za to, že to budete ľutovať!"

V duchu som rozmýšľal nad tým, čo by sa asi stalo keby do nemocnice vošla sama Alžbeta II.
Vyhodili by ju ? Nie to by nemohli, je predsa kráľovná.

A ja som zas jej následník ! Nikto o tom nevie. Možno len ten fízel.
Čuš. Nechce sa mi. Tak bude musieť. A čo spravíš ? Dám si jahody. Nie fuj, veď vyvraciam dušu. O to mi ide. Ty potom nebudeš otravovať. Dobre, končím. Čau,čau.

Zdravím !
Po troch dňoch ! Dosť, čo ? Ale nie srandujem :D

Keby voľačo, Peter je alergický na jahody. Tak preto sa hrozil :D