Zamilovaný Vrah [#Vrah Navždy#1]

32. Korunovácia

V obleku som sa opieral o stenu a popíjal šampanské. Bol som v londýnskej korunovačnej sieni a čakal na svoju korunováciu.

Max na mňa kývol. Ja som položil pohár so šampanským na stôl a nasledoval svojho komorníka. Ten sa zastavil kúsok od Alžbety II. a mne naznačil, aby som prišiel pred ňu. Poklonil som sa a kľakol si na jedno koleno. Alžbeta zdvihla starý mohutný meč a plochou časťou sa dotýkala mojich ramien. Pri tom vravela jasne a zreteľne:,,Tým to...(druhé rameno) ťa pasujem... za rytiera," Podala mi meč a ja som sa otočil k publiku, ktoré sa skladalo z hercov a ďalších významných ľudí. Symbolicky som zašermoval a sklonil čepeľ. Bol to znak vlády nad severom, juhom, východom a západom. Zavolal som na Maxa a ten svižne pribehol a prevzal meč. Spokojne som sa usmial a otočil sa na Alžbetu, ktorá už pristúpila ku vitríne s korunovacími predmetmi. Podišiel som k vitríne a otočil sa bokom k davu. Alžbeta mi do pravej ruky podala žezlo a povedala: ,,Znak moci." Potom mi podala jablko. ,,Znak bohatstva." Kľakol som si pred ňu a naklonil k nej hlavu. Položila mi na ňu korunu povedala: ,,Znak vznešenosti."

Postavil som sa a otočil k publikum. To zatlieskalo a ja som do výšky zdvihol žezlo a jablko. Pohľadom som v dave hľadal Sáru. Až som ju zbadal. Zlaté vlasy sa mihli pri dverách z budovy a obzrela sa. Jej čokoládové oči sa stretli s mojimi ľadovými a nič iné som nevnímal. Len ona a ja.

Potom sa otočila a vybehla zo sály. Srdce sa mi zastavilo. Úsmev mi zamrzol na tvári a šťastie a radosť v očiach nahradila bolesť. Vedel som, že nebude môcť som nou zostať ale bez rozlúčky odísť ?

Pozrel som sa do davu či ju tam náhodou nezbadám, no nie. Ona naozaj odišla z mojej korunovácie. Obrátil som sa na ex kráľovnú a zahľadel sa jej do očí. Boli chladné a plné ľútosti, ktorú sa snažila zakryť.

Podal som jej žezlo a jablko a dal z hlavy dole korunu. Chvíľu som si ju obracal v rukách, a potom jej ju podal. Ona všetko vložila do vitríny a všetko dôkladne zamkla.

Ja som sa jej poklonil a vybehol z budovy. Za sebou som začul pobúrené hlasy ale bolo mi to jedno. V stojane na bicykli bol opretý terény bicykel.

Bleskovo som naň naskočil a vyštartoval za Sáriným taxíkom. Išiel som za ním najrýchlejšie, ako som vládal no, aj tak som nebol dosť rýchly.

Medzi mnou a taxíkom boli, asi dve autá. Nemal som šancu ich predbehnúť. Ešte som od úteku nenabral dosť síl. ,,Do šľaka!"

Prudko som zabrzdil až kolesá na asfalte pískali. Spravil som drift a zúfalo zazrel na rýchlo miznúci taxík. ,,Do riti!"vrieskal som, ako zmyslov zbavený. Čo teraz ? Je preč. Nevráti sa. Slzy som mal na krajíčku ale zahnal som ich. ,,Sakra, veď mi už raz ublížila!"

Kašľal som na okoloidúce autá. Pohŕdanie bolo to, čo ma teraz najmenej trápilo.

Zaprel som sa do pedálov a vystrelil ku korunovačnej sieni. Začnem odznova. Aj tak, čo ja urobím. Nič. Nič nezmôžem. Len blázon by teraz ukradol auto, len, aby jej mohol dať... Nie ! Spravil by to zamilovaný človek. Ja už viem kto som ! Usmial som sa popod fúzy. Som zamilovaný vrah !

Ľudkovia !

Krásny koniec, však :D  Mám pre Vás ešte dve kapitoly  z toho jedna nie je istá. Bude podľa toho, ako sa k tomu postavíte ;) Ďalšia kapitola, ktorú dám do obehu priebehu budúceho týždňa už nebude o Peterovi ale bude v nej poďakovanie, info k príbehu a ešte niečo o kapitole, ktorá bude oficiálne posledná v tejto knihe ,ale nie v sérii :D samozrejme pokiaľ budete chcieť pokračovanie. Verím, že  tento koniec vo Vás stvoril túžbu k pokračovaniu, do ktorého sa z radosťou pustím :) 

Adios !  

Túto časť venujem @NinusDolnikovej  :)