Rodina Harkerovcov

Leo

Do miestnosti vtrhol muž. Ako prvú zbadal Aideail a za ňou prekvapenú Anabell s nožom v ruke. Bol tam aj Erisdar, no o toho sa netrápil. Bolo mu to jedno. Zaujala ho Aideail. Bola krásna. Veľmi sa mu páčila. Očami ju prebehol. Automaticky zastavil svalnatého muža.

,,Nie Baldor. Dnes nikomu nebudeš ubližovať." Pozrel sa mu do modrých očí. Jeho oči sa zavŕtali hlboko. Vďaka tomuto si vydobil rešpekt v kráľovstve a u hradnej pani. Nik ju nikdy nevidel, ani hradného pána. Nevychádzali. Znova preniesol pohľad na Aideail. Zaujala ho očami. Podobala sa na Erisdara. Mala jeho oči.

,,Erisdar," oslovil ho s nechuťou v hlase, ,,toto dievča pôjde so mnou. Hradná pani ju chce do hradu. Mám ju odtiaľto zobrať aj násilím." To posledné si vymyslel, no hradná pani by kedykoľvek mohla vydať taký rozkaz a Erisdar to vedel.

,,Ach, hradná pani si ju žiada? A povedala prečo? Alebo je to zas len také ako s Anabell?!" Zvrieskol Erisdar a vytrhol z Anabelliných rúk nôž. Muž natiahol ruku a spoza opaska vytiahol meč. Erisdar sa zahnal. Anabell vykríkla. Aideail sa pozrela do očí muža. Boli modré a nádherné. Takmer sa v nich topila.

,,Erisdar, zabudol si, že ja mám právo ťa zabiť?" Bol to takmer víťazoslávny tón. Erisdar zavrčal.

,,Nie, nezabudol som na to, Leonardo." Zhrbil sa a zaútočil naňho. Leo akoby čakal len na to. Zdvihol meč. Silou, ktorou odrazil meč prekvapil Erisdara. Nôž mu vyletel z ruky a takmer zasiahol Aideail. Vystrela ruku a chytila ho. Vôbec jej nebol ťažký, hoc musel byť ťažký. Pozrela sa na Lea. Uznanlivo sklonil hlavu a mrkol na ňu. Usmiala sa.

,,Najprv chcela Amabell a teraz chce Aideail? Ja jej to nedovolím." Takmer až vrčal. Leo sa na neho bezvýrazne pozrel a natiahol ruku k Aideail. Prijala ju. Nebála sa ho. ,,Aideail... Ty nás tu necháš tak?" šokovane sa ozval Erisdar.

,,Povedala som. Rodičovi, ktorý ma bol schopný dať do domova a pätnásť rokov o mňa nezakopol, môže byť jedno, s kým budem a kde budem." Odpovedala ľadovo Aideail. Prijala Leovu nastavenú ruku a odišla s ním z miestnosti. Keď vyšli von, vietor jej postrapatil vlasy.

,,Ako sa voláš?" Opýtal sa jej po ceste Baldor.

,,Aideail." Odpovedala. Vtedy sa stalo niečo, čo sa nemalo stať. Bola mladá upírka a v novom organizme mala málo potravy. Prišlo jej zle. Zatmelo sa jej pred očami a kolená sa podlomili. Padala. Leo si to všimol a chytil ju. Bola mu ľahká ako pierko.

,,Baldor, ideme na hrad za hradnou paňou. Ukážeme jej ju a povieme, že je mladá a potrebuje krv." Baldor prikývol a sadol si do auta. Leo opatrne vložil Aideail na zadné sedadlá auta a sadol si dopredu. Baldor vycúval z miesta jej posledného odpočinku a zamieril do hradu. Naskočili na diaľnicu a uháňali. Na miestach, kde bol terén nerovný, sa Aideail zobudila. Zľakla sa, kde je. Leo si ju všimol a chcel ju nejak potešiť, keď Baldor zahol na opačný koniec. Aideail z Leovej tváre vyrozumela, že sa niečo deje. Pozrela sa na Baldorov krk. Zahryzla sa doňho. Baldor zreval a dupol na brzdu. Leo pochopil a vyskočil z auta. Aideail hneď po ňom. Utekali cez pole čo najďalej.