Rodina Harkerovcov

Temný úsvit

Bledý vysoký muž pozoroval z brala čo sa dialo pod ním. Na spodku priepasti ležala hŕba kameňov. Pod nimi bol zavalený jeho Pán. Zeleno-žltými očami pátral po známkach života. Chystal sa zoskočiť dolu a prehľadať kopu, no vtedy sa odvalili kamene a vyliezol odtiaľ jeho Pán. Usmial sa. Zoskočil ku kameňom a pomohol vyjsť mužovi von.

,,Úsvit, no konečne.." prehovoril muž keď vyliezol von.

,,Rád vás vidím, Pane." opovedal. ,,Čo sa vám stalo?" nevydržal a opýtal sa. Muž sa na neho pozrel prísnym pohľadom.

,,Tá malá hnusná sviňa na mňa pustila lavínu..." odvrkol napokon.

,,Preto ste po mňa poslali? Chcete, aby umrela?" opýtal sa.

,,Áno, Úsvit. Preto som ťa dal zavolať. Chcem, aby si ju našiel a priniesol mi jej mŕtve telo v papuli.. A teraz bež!" zavelil. Úsvit sa usmial a rozbehol sa. V skoku sa premenil na vlka a utekal. Muž sa nenávistne pozrel na vrch útesu. Za ním bolo jazero vytvorené zo sĺz jeho brata. Tvár sa mu skrivila od hnusu.

,,Ja som Pán... Ja..." povedal si pre seba a vykročil k cestičke.

Úsvit si užíval voľnosti, ktorú mu dal Pán. Žlté oči sa zamerali na miesto kde žila jeho sestra. Magistérium. Poháňaný túžbou pomstiť sa a úlohou zabiť najsilnejšiu bytosť sa rozbehol tam, kde sa začalo jeho utrpenie. Zanedlho uvidel železo-betónovú kupolu. Zavrčal a prešiel popri bráne. Vedel kde je druhý vchod, vynikajúco zamaskovaný pred študentmi. Preliezol popod dieru. Magistérium sa podľa neho vôbec nezmenilo. Pach jeho sestry bol nezmazateľný. V podzemí sa vyznal dostatočne dobre aby vedel kde vyučuje. Dorazil do jaskyne, kde bol jej pach najsilnejší. Začul svišťanie predmetu a namáhavé dýchanie.

,,Nie tak, meč musíš držať rovno.." automaticky zavrčal. Mykol sa, keď k nemu doľahla ozvena. Svišťanie ustalo. Zrazu ucítil na svojom krku ostrý predmet. Pred ním stála jeho sestra Ataca.

,,Ak si sa mi prišiel pomstiť, to je tvoja vec ale zabíjať najsilnejšiu bytosť nebudeš!" zakričala. Aideail stojaca za ňou sa opatrne pozrela spoza jej chrbta. Videla veľkého čierneho vlka so žltými očami. Zatmelo sa jej pred očami.

Úsvit zbadal nádherné dievča s bielymi vlasmi a zelenými očami. Pozrela sa mu do očí. Pravé oko jej sčervenalo. Videl ako zavrela oči a padala. Preskočil Atacu a vrhol sa pod dievčinu. Stihol to práve včas. Dopadla na jeho chrbát. Prekvapilo ho, aká je ľahká. Pozrel sa na Atacu.

,,Poď, pôjdeme s ňou k Rufusovi." zavelila. Premenil sa znova na človeka a dievča niesol na rukách. Vyšli z podzemia a dorazili k Rufusovej pracovni. Ataca zaklopala a počkala na pokyn. Dvere sa otvorili a vyzrela z nich hlava.

,,Čo sa jej stalo?" opýtal sa Rufus. V hlase mal znepokojenie. Biele vlasy sa zmenili na strieborné. Veľmi dobre vedel, že je príliš vyčerpaná.

,,Neviem. Trénovali sme, keď sa objavil môj brat." odpovedala Ataca a ukázala na Úsvita.

,,Temný úsvit... vitaj späť." pozdravil ho Rufus priateľsky.

,,Ďakujem, ale nie som hodný takéhoto pozdravu.." odpovedal. Atace to vyrazilo dych. ,,Je mi ľúto čo som spáchal a uvedomil som si to až keď na mňa pozrela." zahľadel sa do Aideailinej tváre.

,,Čo sa stalo, keď si prišiel?" opýtal sa Rufus.

,,Ataca na mňa namierila mečom a dievča sa mi pozrelo do očí. To je všetko." odpovedal Úsvit. Rufusa nesmierne zaujal fakt, že sa pozrela do jeho očí.

,,Myslíš, že sa stala čistou démonkou?" opýtala sa so strachom v hlase Ataca. Rufus pokrútil hlavou.

,,Myslím, že nie... Jeho oči sú žlté ako oči draka, ktorého má mať. Stala sa Jazdcom." odpovedal jej. Úsvit zostal v nemom úžase zatiaľ čo Ataca si musela sadnúť.

,,Chceš povedať, že.... Prvý má byť jej drakom?" úžas v jej hlase sa nedal prepočuť.

,,Áno, myslím, že Prvý má byť jej drakom." odpovedal Rufus.

Ahojte :D Dúfam, že sa kapitola bude páčiť :D Každý hlas a komentár potešia :3 Vaša Taigo-san :D