Rodina Harkerovcov

Prvý

Cítila, že sa s ňou niečo deje. Celé telo ju pálilo akoby ho mala v ohni. Bolesť do nej bodavo prenikala. Najviac ju cítila v pravej ruke. Chcela ju zovrieť do päste. Každý pohyb ju stál množstvo síl. Cítila každý sval. Jej telo protestovalo proti novej neznámej energii, ktorá do nej prúdila a robila ju silnejšou. Pred očami sa jej premietali rôzne bytosti. Vlk, drak, ohnisko, zelený plameň... obrazy sa stále opakovali. Cítila, že jej z nosa kvapká krv. Obrazy sa prestali premietať a bolesť sa stratila. Myslela si, že je už konečne koniec, keď prišlo niečo omnoho horšie... Pri treťom údere srdca v nej vybuchol nový ohňostroj bolesti, tentokrát v chrbte. Už sa mohla hýbať. Posadila sa. Otvorila oči. Všetko videla jasne a ostro hoc jej tiekli slzy. Očné zuby mala predĺžené na tesáky. Až vtedy si uvedomila, že dlho nemala nijaké sústo v ústach. Vybavila sa jej chuť krvi. Odolala pokušeniu. Poobzerala sa. Sedela opretá o hrudník neznámeho muža a pozerali sa na ňu Ataca a Rufus. V očiach sa im leskla zvedavosť. Chcela sa vystrieť, keď jej telom prebehol silný kŕč. Prehla sa dopredu a zvrieskla. Nebol to ľudský rev. Bol to rev zvieraťa pridlho uväzneného v klietke, ktoré sa teší slobode. V hlave sa jej ukázali zložené strieborné krídla. Jemne sa ich dotkla. Cítila, ako sa chcú roztvoriť. Nechala ich roztvoriť sa. Niečo tvrdé sa jej obtrelo o chrbát. Pootočila hlavu trochu doprava. Z chrbta jej vyrastal pár strieborných krídel. Skúsila nimi pohnúť. O chrbát sa jej obtreli drsné šupiny. Zložila ich. Perfektne splynuli s jej chrbátom. Nepripadali jej vôbec ťažké. Kútikom oka videla úžas na tvári Majstrov.

,,To nie je možné.." preriekla Ataca. Aideail hrdo vztýčila hlavu. Hrdosť v nej narastala každou sekundou. Postupne si uvedomovala svoju prirodzenosť. Bola Ochrankyňou.

,,Je Ochrankyňa... Potrebuje ho." povedal Rufus a sklonil hlavu. Niečo jej hovorilo, aby preriekla.

,,Majstre, neskláňajte hlavu dole." oslovila ho. Rufus sa na ňu zadíval a odpovedal.

,,Musím, si Ochrankyňa a Jazdec. Máš draka a už si právom Najsilnejšia. Budem sa ku tebe musieť správať ako k šľachtičnej." odpovedal. Zvýraznil sloveso musieť. Aideail zdvihla hlavu.

,,Ale ja nechcem aby ste sa tak ku mne správali. Som normálna študentka Magistéria." odpovedala. Hnev v jej hlase sa zmenil na hrom. Slová burácali celou miestnosťou. Muž, na ktorom sedela sa jej opatrne dotkol. Vyvrátila hlavu dohora. Usmial sa na ňu.

,,Volám sa Temný úsvit a som k vašim službám." sklonil hlavu. Cítila jeho dych na svojej pokožke. Prikývla.

,,Všetci mi tykajte. Správajte sa ku mne ako k ostatným študentom." zahrmela Aideail.

,,Aideail, dovolím si nesúhlasiť," začala Ataca. ,,Tvoje slovo musíme splniť či chceme alebo nie." Aideail urobila grimasu.

,,Iba keď budem nahnevaná." odpovedala po chvíli Aideail. Všetci prikývli. Postavila sa. Rufus jej natočil zrkadlo. Dračie krídla sa sformovali do tetovania. Uškrnula sa. Vyšla  von. Vôbec ju netrápilo, že sa na ňu študenti pozerali nejak divne. Strieborné vlasy a žlté oko... pokrčila ramenami a rozbehla sa. Za ňou sa rozbehli Ataca a Temný úsvit. Dokonca aj Rufusovi dala voľnosť. Všetci sa schuti smiali.

Pod Magistériom bola skala. Zo skaly sa zrazu otvorilo žlté oko.

Čaute ľudia, nová časť je tu :D ospravedlňujem sa, že tak neskoro, ale ako vyšlo :P :D

Otázka: Číta to vôbec ešte niekto okrem Ariana_Frontche a Noami_Sixx?? Budem v tejto knihe pokračovať a chcela by som napísať aj pokračovanie kníh... Tak prosím, kto to číta aj keď to nevotuje, napíšte sa do komentárov alebo správ :) A môžte rozhodovať o ďalších knihách, nech sa Julinka nenudí :D Vaša Taigo-san :D