Rodina Harkerovcov

Prísľub

Aideail tvrdo spala, keď sa jej sníval zvláštny sen.

Bola sama na opustenom mieste niekde v lese. Bežala. Nevedela kam. Zrazu sa pred ňou ukázala čistinka. Dobehla do jej stredu. Pred ňou sa zjavil ohnivý stĺp.
 ,,Aideail..." volal k nej stĺp. ,,Aideail, som tvoj sluha a zároveň aj tvoj pán... Ty môžeš ovládať mňa a ja môžem ovládať teba. Kým ty sa budeš sústrediť na vytvorenie energie potrebnej na element ja budem pohybovať tvojou mysľou. Myseľ sa hýbe s telom. Keď sa pohne myseľ doprava, pohneš sa i ty..." stĺp sa jej prihováral so syčivým prízvukom.
,,Ako mám vedieť, že ma nezradíš?" Opýtala sa. Strhla sa. Jej hlas bol hrubý, zvláštny. Stĺp zasyčal.
,,Som element.. som oheň! A ty, moja drahá, si element rovnako ako ja, si kov! Na to, aby si stvorila kov potrebuješ rudu zo zeme a oheň, ktorý ho ukuje!" Po jej pravici zo zeme vyrazil stĺp zeminy. Hlina akoby vzdychla.
,,Ah.. Aideail! Naša záchrana!" Prehovorila jemným hlasom. ,,Si element rovnako ako ja.. si stvorená z mojej rudy.... potrebujeme ťa, aby si nás vyslobodila.. sme zviazaní sľubom, ktorý sme dali kráľovi na LaterBlow... kedysi bola kráľovnou tvoja matka a boli sme slobodní... Dal nás uväznil.." Aideail pootočila hlavu. Okolo nej sa prehnal vietor a zastavil za ňou v podobe malého tornáda.
,,Kov vydrží  náraz prudkého vetra bez ujmy..." Pomaly povedalo tornádo.
,,Chcete aby som vás vyslobodila?" Opýtala sa.
,,Áno.." ozval sa štvrtý hlas. Vodný stĺp bol pokojný. ,,Sme uväznení, ako spomínala sestra Zem. Nemôžem pretekať cez všetky korytá, inak sa Dal nahnevá a potrestá ma."
,,Ja sa nemôžem rútiť cez koruny stromov.." povedal Vzduch.
,,Nemôžem vyhnať rastlinstvo.." dodala Zem smutne.
,,Čaká ma trest ak tu dolu vytvorím iskričku..." prvýkrát počula ako si živly vzdychli. V tom všetci spolu začali: ,,Sestra Aideail! Zachráň nás! Zober si naše schopnosti a bojuj proti Dalovi! Budeme s tebou bojovať. Naučíme ťa všetko!"
,,A čo ak... umriem?" Opýtala sa.
,,Potom odnesieme tvoju dušu medzi nás štyroch a Pätica Živlov  bude kompletná!" Aideail sa nadýchla.
,,Pôjdem do vojny proti Dalovi a vyslobodím vás, Bratia a Sestry!" V diaľke sa zablysol blesk, začalo pršať až sa na zemi tvorili mláky, ktoré do seba vtekali a vytvárali tok riečky, objavila sa tráva, ktorej tam bolo minimum a začal fúkať silný vietor. Nemala silu ako ostatné živly, nuž zrevala. Bol to ohromný rev hromu.
,,Pozri sa na seba!" Pobádali ju. Pozrela sa na svoje ruky. Boli celé.. kovové.

Aideail sa zobudila. Bola spotená a bola jej zima. Pozrela sa na Bruca, ktorý kľudne spal. Opatrne sa pozrela na svoje ruky. Boli normálne.
,,Sústreď sa..." začula ako zaševelil vietor. Usmiala sa a sústredila sa na kovové ruky. Zdalo sa jej, že má ťažké ruky. Otvorila oči. Ruky boli naozaj z kovu. Znovu zavrela oči a sústredila sa na nechty. Znovu otvorila oči. Ruky boli stále kovové a nechty boli predĺžené a taktiež celé kovové. Prestala sa sústrediť úplne. Videla ako jej pomaly mizol kov z rúk a nechtov.
,,Toto môžeš aj s ostatnými živlami... keď budeš ako ja, budeš aj neviditeľná... dokážeš to..." Usmiala sa.
,,Ďakujem, brat môj." Niečo sa jej jemne obtrelo o vlasy. Ľahla si a zaspala.

Prepáčte mi za ten random obrázok ale keď som dala do obrázkov vyhľadať "kov" tak najkrajší obrázok bol tento :D a samozrejme mi to našlo v podobných vyhľadávaniach Kovyho... chudák Kovy xD
 Každopádne ďakujem za každý vote a komentaris aj za follow :D v poslednom čase sa mi vote-ovala kniha Hranice Lásky :3 Mohli by takí skvelí ľudia chodiť aj sem? :D
Taigo :*
P.S.: Ideme si urobiť #Reklamu :D Na FaceBooku mám stránku Stories From Us, tak by ste sa tam mohli kuknúť xD :D Ďakujééém :***