Rodina Harkerovcov

Povinnosť Ochrankyne

Za noc sa Aideailine havranie vlasy zmenili na biele. Dlho ležala na posteli a pohrávala sa s bielymi vlasmi. Trápilo ju, ako je to všetko možné. Spomenula si na démonku  v jedálni. Vyzerala nádherne. Ako teda vyzerá ona? Naposledy sa videla ako čerstvá upírka. Napokon sa posadila a odišla do jedálne na raňajky.

Za stolom sedel Rufus. Kývol jej na pozdrav a ukázal na stoličku vedľa, kde predtým sedela démonka. Striaslo ju, no sadla si tam.

,,Dobré ráno, Majster." pozdravila Aideail. Rufusa si vážila a oslovovala ho Majster, pričom slovo hovorila s posvätným obdivom.

,,Dobré ráno, Aideail. Dnes začneš s vyučovaním. Hneď teraz. Vidím, že si vyčerpaná." prikývla. Na raňajky bola kôra s príchuťou ovsených vločiek. Dojedli keď prišli ostatných. Obaja zostali sedieť a počkali, kým sa aj ostatní najedli.

,,Dnes máte doobeda voľno, skúste študovať v knižnici." dal im inštrukcie Rufus. ,,Aideail má prvú hodinu." všetci sa na ňu povzbudivo usmiali. Dokonca aj démonka. Vstali a odišli od stola.

Keď prechádzali cez spletitú chodbu k jazeru, kde boli lode, Aideail napadol jej sen. Poobzerala sa okolo seba, no nikde nevidela taký úkryt, kde by sa mohol schovať nepriateľ. Videla omnoho lepšie než inokedy. Oko ju pálilo, vedela z čoho.

,,Si ochrankyňa." povedal Rufus keď nasadli do člna. ,,Tvojou povinnosťou je ochraňovať nevinných, ktorí majú v sebe zrnko poznania mágie. Naučím ťa to rozoznávať. Tento človek bude tvoj učeň a ty budeš jeho Majsterka. Bude ich veľa a každého budeš musieť ochraňovať." pokračoval.

,,A čo keď bude učeň silnejší ako ja?" opýtala sa Aideail. Rufus sa na ňu usmial.

,,Dobrá otázka. Vtedy budeš musieť riskovať život pre ostatných, ktorí ju majú menšiu aby sa mu nepostavili. Zriedkakedy býva silnejší učeň ako Ochranca. Ja ním nie som, ale musím ťa naučiť ako byť dokonalým Ochrancom." veľavýznamne sa na ňu pozrel.

,,Takže budem silnejšia ako ostatní učni?" opýtala sa. Prikývol.

,,Budeš musieť byť. Inak by si nebola vyvolená pre Ochrancu." usmial sa. Aj ona sa usmiala. Vystúpili z člnu a vošli do jednej z mnohých miestností. Bola tam sviečka.

,,Sviečka?" ozvala sa prekvapená Aideail.

,,Áno, sviečka. Už si ju niekedy videla? Užitočný nástroj..." odpovedal jej Rufus. Zagúľala očami.

,,A prečo práve tento užitočný nástroj?" opýtala sa s trpkou iróniou v hlase.

,,Si Ochrankyňa a tvoja matka je bohyňou blesku, pričom ovláda oheň. Preto je tu sviečka." odvetil Rufus. Tváril sa, že iróniu nepočul.

Aideail vypleštila oči až jej takmer vypadli z jamiek. ,,Chcete po mne, aby som sa naučila ovládať oheň?!" vykríkla. Jej hlas sa odrazil od stien.

,,Nechcem len toto, chcem aj aby si splynula s ohňom. Dve rôzne veci, jedna podstata." odpovedal jej pokojne ignorujúc ozvenu. Aideail si zahryzla do pery. Sadla si pred sviečku a pozorovala jej plameň. Vždy ju fascinoval oheň. Vystrela ruku a začala popri ňom prechádzať. Hrial ju na dlani.

,,Prečo ste si ma vybrali?" opýtala sa po chvíľke mlčania.

,,Máš v sebe mágiu, veľmi silnú. Pustila si skalnú lavínu, keď ohrozovali tvojho brata. Keď si sa videla na bráne, oko sa ti sfarbilo do červena a vypadla ti z neho nechcená slza. Preto som si ťa vybral." odpovedal jej. Sklonila hlavu. ,,Vieš, prečo si spustila skalnú lavínu?"

,,Nie, neviem ako sa mi to podarilo." odpovedala Aideail.

,,Miluješ Lukku." povedal.

Oko sa jej sfarbilo a plameň sa rozhorel. Zdvihla k nemu hlavu. Cítila, ako jej tečú slzy po lícach.

,,Chcem milovať Setha..." odpovedala.

Ahojte. Dúfam, že sa Vám kapitola bude páčiť :D A ak nie, tak napíšte čo by som mohla vylepšiť, každý koment a hlas veľmi potešia. :) Pekný víkend :D Taigo :D Ešte som chcela dopísať, že kapitoly budú bývať dlhšie, budem sa snažiť dávať 500+ slov a v máji 600+ :)