Rodina Harkerovcov

Fäolin

Bystré oko sa okolo seba poobzeralo. Oko patrilo najstaršiemu drakovi v krajine. Predtým krajina patrila k Angel Lovers, no keď sa drak uložil na spánok postavili železo-betónovú stavbu na jeho chrbáte a okolie nazvali Nectere Passus. Po viac ako tristo rokoch sa drak prebudil zo spánku. Cítil svojho pána. Začal sa vystierať. Magistérium opatrne položil, aby neublížil tej, na ktorú čakal celých tristo rokov.

Magistérium sa začalo otriasať. Otrasy boli silné. Napokon to prestalo. Rufus zobral za ruku Aideail a utekal s ňou von. Každým krokom jej vlasy beleli. Sama cítila ako silnie.

,,Ten, čo ťa čaká vonku sa nazýva prvý. Nik už nevie, ako sa volal. Len niektorí videli jeho oko. Mal som to šťastie, že som ho videl." Rufus utekal ako zmyslov zbavený. Vyšli von. Obloha svietila od miliónov hviezd. V ich svetle sa vynímal drak. Sklonil hlavu a premeral si Aideail. Vlasy jej sčernali. Žmurkol na ňu. Potom sa obrátil na hviezdy, roztiahol krídla a zreval. Bol to rev, ktorým revala Aideail. Zviera, ktoré vypustili na slobodu. Usmiala sa. Urobila k nemu krok. Drak sa ani nepohol. Keď sa k nemu priblížila dostatočne blízko, oko sa pohlo.

Ako sa voláš? ozval sa jej v hlave mocný hlas.

Aideail. odpovedala. Drak vypustil oblak dymu.

Zdravím ťa, Aideail. Som najstarší drak. Jediní, ktorí si pamätajú meno sú Pätica. Ty si Ochrankyňa a si môj Jazdec. Musím ti prezradiť meno, ktorým ma budeš volať. znova vydýchol oblak dymu.

Ako si želáš. odpovedala mu. O drakoch toho veľa nevedela.

Fäolin. Si veľmi slušná...Budem ťa musieť naučiť k drzosti. zazdalo sa jej, že sa usmial.

To netreba. Viem byť drzá. odpovedala mu. Vydal zo seba kašľavý zvuk. Smial sa a ona to vedela.

,,Čo robia?" opýtal sa jeden zo študentov Rufusa. Rufus sa spýtavo pozrel na Aideail. Prikývla.

,,Rozprávajú sa." odpovedal napokon.

,,Budem potrebovať sedlo." otočila sa k Rufusovi Aideail. Fäolin sa znova zasmial. Otočila sa naňho a z očí jej sršali blesky.

,,Čo je?!" veľmi sa premáhala, aby premohla smiech.

,,Sedlo nie je potrebné. Zatiaľ." odpovedal. Jeho hlas bol rovnaký ako v myšlienkach. Celé Magistérium zhíklo.

,,Dobre. Ale napokon ho budem potrebovať." odpovedala mu znova. Fäolin zľahka prikývol.

,,Ale najprv sa musíš naučiť bojovať. A lietať. Budeme skúšať. Síce ešte neviem kde, ale budeme musieť." žlté oko sa presunulo na Atacu.

,,Už som začala." sklonila hlavu. Budú sa kvôli nám viesť vojny? opýtala sa. Fäolin prikývol. Aj on zosmutnel.

,,Nebuď smutná." prehovoril nakoniec hľadiac na hviezdy. Aideail k nemu zdvihla hlavu.

,,Prečo?" stále sa na neho dívala a zatúžila pozorovať hviezdy tak ako on.

,,Keď si smutná ty, zosmutniem aj ja. Sme spojení spojením, ktoré nič nepretrhne. Ani smrť." pozrel sa na ňu. Naše duše sú spojené, no treba to dokončiť prísahou. dodal. Zaujalo ju to a naklonila hlavu. Sadla si do trávy.

,,Akou?" napokon nevydržala. Pozrel sa na ňu.

,,Pokrvnou. Prisahali na ňu aj..." zlostne sa pozrel na študentov a Majstrov. Pochopili a odviedli deti dovnútra. Odfrkol si. ,,Aj elfovia. Pokrvná prísaha sa u nich oslavuje. Získaš pri nej veci dračie, ktoré si získala, ale aj stratíš. Stratíš svoju prirodzenosť. No na teba sa to nevzťahuje... Z teba sa stane iná bytosť."

,,Aká?" opýtala sa. Smútok sa v nej prehĺbil.

,,Staneš sa Tieňom." odpovedal jej. Uložil sa vedľa nej a natiahol ponad ňu krídlo. Oprela sa o jeho šupinatý bok, ktorí hrial.

,,Čo tým stratím?" opýtala sa po chvíli ticha.

,,Nič nestratíme... ale získame." pri množnom čísle sa na neho pozrela. Žmurkol na ňu. ,,A teraz utekaj do Magistéria spať, maličká..." Bez teba nejdem. Odpovedala mu.

Čaute :D dúfam, že sa časť o tomto dráčikovi bude páčiť :D Taigo-san :D