Rodina Harkerovcov

Angel Lovers

Nikkol započula rev svojho syna. Bolo jej ľúto, že je znova pri jazere, ktoré je z jeho sĺz, no nemala čo urobiť. Veľmi dobre vedela, že jej nevlastní súrodenci túžia po jej moci a sláve. Už dlho bola namiesto jej srdca prázdnota. Mimovoľne sa zahľadela na Aideail. Dívala sa na miesto kde bolo jazierko. Prišlo jej ľúto, že ona je tá jediná, ktorá bude znášať útrapy za každého.

Aideail sa dívala niekde, kde ju tiahol pohľad. Hlboko do lesa. Nevedela čo tam je, ale lákalo ju to tam. Pocítila ruku. Matne vnímala, že jej matka čosi vraví. Celý svet sa zatočil a oni boli zrazu v zasneženej krajine. Tam kde predtým bola hora a v nej jazierko bola obrovská priepasť. Pozrela sa hore. Na vrchu stál hrad. Vošli dovnútra. Privítal ich obrovský vlkolak v brnení a so sekerou. Videl Nikkol. Automaticky nastavil chlpaté dlane aby zachytil jej plášť. Podala mu ho. Neprekvapilo ho to.

,,Waldo, toto je môj syn Nagalsk a moja dcéra Aideail." Vlkolak, pravdepodobne Waldo, sa obom uklonil.

,,Áno, pani moja. Koľko mám pripraviť izieb?" opýtal sa drsným hlasom. Nikkol zastala. Pozrela sa na Walda. Prikývol a odišiel. Po chvíli sa vrátil aj s blonďákom.

,,Nikkol. Rád ťa vidím. Chýbala si mi." uškrnul sa. Nikkol po ňom hodila klinec. Ostrý hrubý klinec. Chytil ho. ,,Hm... Tento klinec si do mňa hodila keď sme sa spoznali v paláci... To boli časy." Smutne sa usmial. ,,Mal som ešte Lauru."

,,Prepáč, Mark.. Nechcela som ti pripomínať Lauru, ale ten klinec je tvoj a ja som ti sľúbila, že ti ho vrátim." žmurkla na neho.

,,Nevadí.. Bež si oddýchnuť. Prídem za tebou potom." usmial sa na Walda. Waldo prikývol. Mark očividne patril medzi veľkú vsrtvu.

,,Pôjdeš za ňou a nájdeš ju. Hore má sídlo." Skríkol. ,,A... Lukka... Jazero sa plní." zarehotal sa. Lukka sa odhodlane pozrel bratovi do očí.

,,Ty si myslíš, že ti ju prinesiem??" zarehotal sa Lukka. ,,Dal, neprinesiem ti ju. Narozdiel od teba som ja jej brat." odsekol mu a zišiel dolu na zem. Dal zostal ohromene stáť. Aideail vycítila nebezpečenstvo.

,,Urob to!" zvrieskla na svoju matku.

,,Prečo?" opýtala sa.

,,Mám tam brata." odsekla Aideail. Nikkol s nevôľou vyhovela žiadosti svojej dcéry. Dal na nich mal pascu, do ktorej spadli. O Lukku sa nestaral. Uvedomil si jednu vec. Spoza opaska vytiahol nôž a zabodol ho Lukkovi do pľúc. Zachrčal. Jazero sa sfarbovalo do jasnej červenej. Aideail pribehla trochu oneskorene, no stihla to vidieť. Skríkla na celý les až skaly popadali. Jedna z nich so sebou zobrala Dala a zavalila ho. Na Lukku však nespadol ani malý kamienok. Spadla k nemu a opatrne ho chytila. Začínal chladnúť. Zacítil ju. Cítil aj svoju matku, ktorá ho liečila.

Ahojte, hore na obrázku je Lukka. Dúfam, že ma nezabijete. :D Vaša Taigo :D