Rodina Harkerovcov

Brat?!

Zobudila sa na posteli. Pripadala jej podobná ako tá, na ktorej sa zobudila po premene. Chvíľu sa dívala do stropu. Potom sa jej ukázala tvár chlapca, ktorý ju prebodol dýkou. Mal hnedé vlasy a modré oči. Bol svalnatý. A pekný. Vzdychla si a pokúsila sa vstať. Ako to skúsila, pichlo ju v hrudi. Sadla si späť na posteľ. Skôr spadla ako sadla. Prišiel k nej neznámy muž. Sklonil hlavu.

,,Nemali by ste sa vysilovať, kráľovná. Máte prebodnutý hrudník, veľmi sa ospravedlňujem za môjho syna." Z oslovenia ,,kráľovná" zostala v šoku. Ten hlas poznala.. Bol v pozadí, keď jej žena šepkala, koho má nájsť.. Žeby to bol...

,,Ja nie som kráľovná.." Nesmelo odpovedala Aideail. ,,Volala som sa Timea, teraz sa volám Aideail... Bojovná.." Pozrela sa mu do zelených očí. Muž zbledol a zadržal dych. Srdce mu vynechalo pár úderov. Mal dcéru.. Mal dcéru, ktorej pravé meno bolo Aideail, čiže Bojovná... Narodila sa pred 15 rokmi.. Presne vtedy, keď aj jeho syn.. Nie, to nemôže byť...

,,Snívalo sa ti o žene, ktorá ti šepkala, že ma máš nájsť?" Hrdlo mal stiahnuté a hlas znel pridusene. Aideail prikývla. Mužovi sa do očí nahrnuli slzy. ,,Aideail..." Nevydržal to a rozplakal sa. Kľakol si na kolená. ,,Pred 15 rokmi som žil v honosnom dome s bratom, volal sa Annamen. Našiel si nádhernú manželku. Závidel som mu. Páčila sa mi. O nejaký čas sme si city vyznali a stalo sa nedorozumenie. Prestala milovať Annamena a zamilovala sa do mňa. V noci sme sa tajne zobrali, vedeli o tom iba moji rodičia, Annamen nie. Náš zväzok sme spečatili aj telesne. Keď sa Annamen dozvedel, že jeho manželka je tehotná, vyhnal ju z domu. Prijal som ju. Bola moja manželka. Otec sa o tom dozvedel a vyhodil ho. Zmenil si meno na Erisdara a odišiel. Počul som, že sa mu narodila dcéra Anabell. Nám sa narodil ešte syn, Nagalsk. Je to tvoj brat..." Odmlčal sa a pozrel sa do jej zelených očí. Aideail zadržala dych. Jej otec s ňou sedel na posteli a jej brat ju takmer zabil... Do akej rodiny to teda patrí? ,,Viem, že si zmätená, ale je to pravda, skús mi veriť..." Sklopil zrak. Aideail ho poznala. Často sa prechádzal popred jej školu a hľadal dieťa. Zaujímal sa oň. Oči sa jej zaliali slzami. Objala ho. Vedela, že toto je jej otec. ,,Odpusť mi to.."

,,Odpúšťam ti, otec.." Povedala. Hlas sa jej triasol. Pozrel sa na ňu a jemne sa usmial. Nechcel, aby zažila to, čo zažila jej matka s Erisdarom. ,,Voláš sa Michael?" Nesmelo sa opýtala. Muž prikývol. Do izby vošiel Nagalsk. Aideail vypleštila oči. Vzbudzoval v nej rešpekt.

,,Neboj sa, všetko som počul.. Tak teda sme súrodenci. Odpusť mi, že som ťa prebodol dýkou, sestrička, ale nevedel som, že si to ty." Usmial sa na ňu. Nebol to hraný úsmev. Bol ozajstný a úprimný. Počul, ako sa rozprávajú a pripadalo mu logické, čo si myslela o Erisdarovi.

,,V pohode... brácho." Usmiala sa Aideail a kývla na neho, aby si k nej sadol na posteľ. Nagalsk sa vyvalil vedľa nej a objal ju. Usmiala sa a objatie mu vrátila. Vedľa nich si sadol Michael. Posunuli sa, aby si aj on mohol ľahnúť. Chýbala už len matka. Žena v kapucni sa dívala cez okno, ako si všetci traja ľahli do postele a z oka jej vypadla slza. Rýchlym tempom odkráčala preč.