Rodina Harkerovcov

Nepoznaná moc

Žena prechádzala okolo hlavných dverí. Zastavila sa pri nich. Nakoniec ich otvorila a vkĺzla dovnútra. Vyšla hore po schodoch do spálne, kde všetci traja spali. Pozrela sa na spiacu Aideail a smutne sa usmiala.

,,Si nádherná..." Zašepkala. Nevidela ju 15 rokov. 15 dlhých rokov. Z oka jej vypadla slza. Musela to urobiť a vedela, že bez toho sa to nezaobíde. Nahla sa nad ňu. ,,Odpusť mi to.." Jej hlas bol chladný, no plný smútku. Vôbec sa jej do toho nechcelo. Pobozkala ju na pery. Nan et nur daemon..  Zašepkala. Vzpriamila sa. Na Aideailinej tvári sa mihla bolesť. Žena rýchlo odkráčala. Kráčala po schodoch, keď sa jej z hlavy zošmykla kapucňa. Aideail vykríkla. Výkrik plný bolesti ženu zastavil. Otočila sa a pozrela sa na schody. Havranie vlasy jej padali do tváre. Premohla sa a odišla. Prešla cez trávnik. Aideailin výkrik sa niesol celou jej mysľou. Kráčala do tmavej uličky. Padla na kolená. Už dlho nepoužila svoju moc. Vyčerpalo ju to. Vyčerpalo ju aj to, na kom to musela urobiť. Namáhavo vstala a kráčala preč. Nemohla si dovoliť stretnutie s Dalom. Nemala na to silu. Z nosa jej začala kvapkať krv. Naposledy bola tak vyčerpaná vo Vojne, keď bojovali upíri po boku vlkolakov a vlkov. Bolo to pred niekoľkými storočiami. Vyhrali ju. Za obeť padlo niekoľko stoviek upírov i vlkolakov. Najväčšie straty však boli na druhej strane. Padlo tam niekoľko tisícok chaosom posadnutých. Všetky obrazy boli v jej hlave. Nemala na výber. Musela prespať niekde, kde ju nik neodhalí. Niekde ďaleko od Aideail a Dala. Jeho meno jej naháňalo hrôzu. Pred očami jej padali priatelia, rodina. Spomenula si na svoju sestru. Bojovala po jej boku. Statočná Bloodstain... Chýbala jej. Dúfala, že ďalšia Vojna sa neuskutoční, no schyľovalo sa k nej. Teraz sa podpísala zmluva... Urobila niečo, čo si nedovoľoval nikto. Prebudila démona... Starého silného démona ich rodu... Prebudila ho vo vlastnej dcére... No nemala na výber. Buď prastarý démon v nej, alebo jej život. Stratiť ju nemohla, to nie. Havranie vlasy beleli. Strácala silu i myslením. Prišla k opustenej chatrči. Bola na spadnutí. Padla na kolená. Odplazila sa dovnútra a schúlila sa na kúsok vankúša. Utrela si krv kvapkajúcu z nosa a pokúsila si odpočinúť. Po chvíli zaspala.

Aideail sa zobudila s bolesťou hlavy. Vo vzduchu sa vznášala známa vôňa. Poznala ju. V hlave jej explodoval roj obrazov. Žena, ktorá sa s ňou rozprávala v sne.. Ohnivá postava... Kráčala k nej. Nerozumela tomu, ako k nej môže kráčať postava v myšlienkach. Vystrela ruku a dotkla sa jej čela. Pálilo to. Postava začala hovoriť cudzím jazykom. Pochopila, že je to démon. Bolelo ju celé telo. Za ruku ju držal Nagalsk a pýtal sa jej, čo sa deje. Otvorila oči. Oko sa jej menilo na démonické. Nagalsk sa odtiahol. Bál sa o svoju sestru. Michael sa na ňu pozrel. Vyvalil oči. Vôňa mu pripomínala jeho manželku. Oko jej tmavlo. Vedel, že je to démon. Vedel aj kto to bol a prečo to urobil. Sklonil hlavu. Aideail sa upokojila. Oko ju prestalo páliť. Keď na ňu Michael znova pozrel, oko mala červené.

,,Čo to..." Začala, no nemala silu dokončiť.

,,Je to prastarý démon, ktorého silu si získala. Musela si ju získať. Si naša jediná nádej. Bojoval som s Nikkol vo vojne. Videl som, aká je silná a ako využíva silu i múdrosť vzájomne. Spájala ich.. Bojovala aj s pomocou toho démona, ktorého máš v sebe... Je silný a stále silnie. Dokážeš veci, o ktorých môžeme len snívať." Pozrel sa jej do očí a vybehol von. Hľadať svoju manželku.