Ráno sa Aideail zobudila ako dobitá. Sústredenie sa na ňu doľahlo plnou silou. Vzdychla si a postavila sa z postele. Cítila ako sa každý sval prieči. Zavrčala a vyšla na čistinku. Bol pri nej potôčik. Jemne si ovlažila tvár.
V kríkoch sa čosi mihlo. Oči sa jej rozšírili. Počula tlkot srdca. Otvorila ústa a zavetrila. Cítila strach a paniku. Nevedela čo robí. Pristihla sa pri tom ako uteká lesom ohromnou rýchlosťou a hľadá toho človeka aby... ho mohla zabiť. Zastavila a hodila sa o zem. Začala plakať. Nechcela ubližovať ľuďom. Počula ako sa k nej blížil zdroj tlkotu srdca. Niekto jej položil ruku na rameno. Pootočila hlavu. Stál nad ňou malý chlapec s bielymi vlasmi. Mal nádherné modré oči. Milovala Bruca od prvého pohľadu v sne. Keď sa teraz pozerala do tej strhanej malej tváričky, srdce sa jej akoby zväčšilo. Pomaly, aby neublížila chlapcovi si sadla.
,,Ako sa voláš?" Chlapec naznačil ústami Jonáš. ,,Nevieš hovoriť?" Pokrútil hlavou. Aideail sa usmiala. Chlapec si ukázal na zuby a jemne si zacvakol do ruky. Aideail otočila hlavu a prikývla. Chcelo sa jej plakať. Cítila ako jej tečú slzy. Chlapec sa k nej pritúlil. Opatrne mu položila ruku na vlasy. Boli jemné ako páperie. ,,Poď, zoberiem ťa do nášho tábora. Pôjdeme spolu." Pritúlil sa k nej bližšie a objal ju nohami. Zavrela oči. Pohla nohami. Otvorila ich. Išla pomaly. Potom sa rozbehla až nakoniec bežala tak rýchlo ako predtým. Zastavila pred táborom a vyložila Jonáša dolu. Usmial sa a pritiskol sa ku jej ruke.
,,Bruce, matka, toto je Jonáš." Povedala Aideail keď dorazili k táboru. Nikkol vedela čo chce spraviť a vedela, že sa toho nevzdá. Preto sa usmiala.
,,Ahoj, Jonáš. Som Nikkol, Aideailina matka." Jonáš sa nesmelo usmial.
,,A toto je Bruce." Povedala Aideail. Prosebne sa na neho zadívala.
,,Poď, Jonáš, pôjdeme sa prebehnúť, dobre?" Jonáš nadšene prikývol. Nikkol si ho vzala na plecia a utekala. Rozhodne pomalšie ako Aideail.
,,Bruce.." začala Aideail. ,,..ja si ho chcem nechať." Povedala rozhodne. Bruce sa na ňu pozrel.
,,Láska, ja chcem aby si bola čo najšťastnejšia, no nie je to pre neho nebezpečné?" Aideail sklonila hlavu.
,,Je to pre neho nebezpečné..ale mám ho tu snáď nechať?!" Otočila sa mu chrbtom aby nevidel jej slzy.
,,Je to pre neho lepšie." Aideail to nezvládla. Hodila sa na zem a začala plakať. Na Jonášovi jej záležalo. Cítila ako ju niekto chytil za rameno. Ani sa neotočila. Dlho sedela a plakala. Pohla sa až keď sa jej niekto pricapil na ruku.
,,Jonáš!" Usmiala sa na neho cez plač. Bruce si ku nej čupol. Mierne od neho odklonila hlavu. Jonáš pichol prstom do Brucovej hrude a ukázal mu aby išiel preč. Potom sa ešte viac pritisol k Aideail. Pohladila ho po vlasoch.
Bruce videl ako sa majú radi. Prišiel bližšie k Aideail a položil jej ruku na rameno.
,,Láska... prepáč mi to." Pobozkal ju do vlasov. ,,Spravím čo len budeš chcieť." Objal ju okolo ramien a usmial sa na Jonáša.
Ahojdá :D Ako je v škole? :D dúfam, že fajn :D hlboko sa ospravedlňujem za Kanekiho obrázok, ale nik iný s bielymi vlasmi ma nenapadol xDDD
Taigo :D
أنت تقرأ
Rodina Harkerovcov
خيال (فانتازيا)Timea je celkom normálna dievčina. Po dovŕšení 15 rokov sa jej začali diať čudné veci. Mávala nočné mory, mizli jej veci, myslela si, že sa zbláznila. Jeden sen jej však život rozhádže na ruby. Zbláznila sa naozaj, alebo je to realita? Najlepšie hod...
