Maybe last time (SK)

6

Utrela som si maličké kvapky sĺz vošla do Samovej izby. Ten so sebou trhol a privolal ma k sebe. Šla som poslušne k nemu a on si ma vtiahol do objatia.
,,Čo sa deje, zlatíčko?"
Neudržala som slzy a rozplakala sa. Bola som na ňom nalepená. Sklonil hlavu. Viem, že ho nič netrápilo viac, než moje slzy. Ani to, že hádžem s jeho knihami. Párkrát mi to už povedal. Zamyslela som sa nad tým, či niekedy stretnem lepšieho človeka ako je on. Bol to anjel, naozaj.
,,Poslali ma ku psychológovi," zamrmlala som a on sa na mňa pozrel.
,,Mia," povzdychol si. ,,A čo si čakala? Ty ešte môžeš byť rada, že ťa nedali rovno na psychiatriu."
Stále ma držal v objatí. Takého kamaráta by ste naozaj chceli. Pomôže vždy, keď to potrebujete najviac, ale aj vtedy, keď to nepotrebujete.
,,Už neplač," utrel mi slzy. ,,Niečo tu mám."
Vypustil ma zo silného objatia a vytiahol veľkú krabicu. Hneď som vedela, na čo myslí. Bez slov mi podal biely papierik, do ktorého predtým nasypal trávu. Zapálila som si a vďačne sa na ňho pozrela.
,,There was a time when I was alone
Nowhere to go and no place to call home..."
Sam sa zo mňa začal smiať.
,,Vždy keď si dáme jointa, spievaš si," poznamenal.
Hodila som na ňho 'noačo' pohľad a ďalej ho neriešila.
,,..My only friend was the man in the moon
And even sometimes he would go away, too"
Prechádzala som sa po izbe a zastala som pri okne. Hlavu som otočila k nemu. Prešla som k nemu a sadla si na posteľ. Ústa som mala pootvorené a oči plné smútku. Ktovie, ako to fungovalo. Ktovie, ako fungujú oči a prečo vždy všetko prezradia. Prečo vždy dajú najavo smútok a šťastie a hnev a zlosť a všetko.
Vzala som jeho ruku a vyhrnula mu rukáv mikiny.Prstami som prechádzala po jeho ranách.
,,What a shame, what a shame
Beautiful scars on critical veins
Come together, state of the art
We'll never surrender the kids in the dark
The kids in the dark," zašepkala som.
Sam ma chytil za zápästie a zdvihol pohľad.
,,Prestaň, Mia!" Rozkázal mi.
,,Už nechcem, aby sme v tom boli spolu. Nemusíš. Ničí ťa to." S láskavosťou som si ho premerala.
Naozaj som nikdy nič takéto k nikomu necítila. Bolo to akoby som ho chcela chrániť vlastným telom vždy, ked to bude potrebné. Vyriešiť za ňho všetky jeho problémy, aby som do konca života videla na jeho tvári len a len úsmev.
Znova sa mi do očí nahrnuli slzy.
,,Sme v tom spolu, Mia! A navždy budeme! Prestaň sa tváriť tak drsne, lebo ja ťa poznám a viem, že si krehšia než motýľ alebo čokoľvek iné." zvýšil hlas a ja som zostala prekvapená.
Čo to prirovnanie? V duchu som sa zachichotala. Ešte nikdy si nedovolil zvýšiť na mňa hlas. Možno by niekto čakal, že sa ho teraz budem báť alebo čo, ale ja som popravde rada, že si vybije zlosť práve na mne. To je to. To je to, čím som ho chcela chrániť. Aby si to nevyvíjal na sebe.
Stále mi držal zápästie a čoraz silnejšie ho zvieral. Vcelku to aj bolelo, ale keď ste na bolesť zvyknutí, nevadí vám to. Obaja sme mali problémy. Oboch nás trápili. Vždy. Boli sme tu jeden pre druhého. Sama toto všetko naozaj ničilo. Len som vedela, že to prospieva jeho psychike.
Bol to krásny a inteligentný chlapec, no dievčatá veľmi nepriťahoval... Navštevoval štátne gymnázium, na ktoré som od septembra nastupovala tiež.
,,Everything that kills us, makes us feel alive," povedal a pohladil ma po líci.
Radi sme sa zhovárali po anglicky. Mali sme pocit, že si viac rozumieme. Aj keď... Veľmi dobre sme si rozumeli aj bez angličtiny.
Bola som šťastná, že mám niekoho ako je on. Sme príkladom toho, že po láske môže následovať priateľstvo. Hej. Chodili sme spolu. Asi pred dvoma rokmi. Pár mesiacov. Bolo to viac než nechutné, no boli sme ešte len deti. Pravdaže, aj teraz sme ešte len deti. Vzápätí som sa pozrela na Sama. Zase sa mi do očí nahrnuli slzy a hlavu som si oprela o jeho hruď.
,,Prečo zas plačeš?" pohladkal ma a povzdychol si.
,,Nechcem sa vrátiť domov, pošlú ma tam zas," zdvihla som hlavu natoľko, aby som videla do jeho priezračných očí.
,,Možno ti pomôže..."
,,Nie, Sam! Jediný, kto mi pomáha si ty," vzlykla som.
Podal mi jointa a ja som ho schytila do rúk.
,,You're not gonna crack," pošepkal mi do ucha.
Usmiala som sa. Zbožňovala som, keď mi chcel zlepšiť náladu Kurtovými hláškami.
,,Asi sme soulmates," zasmiala som sa.
,,Príde mi to vtipné," odpovedal mi s náznakom smiechu.
,,Pamätáš sa, ako sme sa spoznali?" opýtala som sa ho.
Prikývol.
,,Porozprávaj mi to," vyzvala som ho. ,,Bolí to, keď premýšľam."