Maybe last time (SK)

13

9. SEPTEMBER 2014

Ráno, keď som prišla do školy som sa dozvedela, že nás spojili s druhákmi, lebo nás je vraj málo.
Náhoda? Musela som prežiť deň v triede so Samom a Alexom. Vošla som do učebne matematiky. Sadla som si do poslednej voľnej lavice pri okne. Učiteľ prednášal a ja som sa zamyslela. Dnes tu nebola Kiara. Nemala som sa s kým rozprávať. Vlastne ani chlapcov som si tu nevšimla. Rozhliadla som sa po učebni. Aha, boli tu. Obaja sedeli v tretej lavici o dva rady ďalej odomňa. Pozerala som sa von oknom.
,,Slečna Collinsová?" Oslovil ma učiteľ. ,,Nedávate pozor. To znamená, že už všetko viete. K tabuli."
Nastavil pred seba kriedu a čakal, kým si ju prevezmem. Sťažka som prehĺtla a odsunula sa od lavice. Postavila som sa zo stoličky s takou nechuťou, akú ešte nikto nikdy nevidel. Nechcela som sa nikomu pozerať do tváre, a tak som sa pozerala pred seba na učiteľa. Vzala som si od neho kriedu. Po dvadsiatich minútach utrpenia pri tabuli som dostala trojku.
,,O stupeň lepšie ako naposledy," strápnil ma asi pred celou učebňou. ,,Musíte sa to doučiť." Nariadil mi.
Mala som sto chutí pregúľať očami.
,,Ja ju to doučím," ozval sa Sam.
Alex sa naňho prísne pozrel.
,,Doučím sa to sama,". povedala som potichu a sadla si na svoje miesto.
,,Pán Parker je najlepší matematik triedy," prikývol. ,,Máte ju na starosť. Dostanete z písomky rovnakú známku ako ona. Snažte sa."
Premeral si ma pohľadom vo chvíli, kedy zazvonilo.
Neskôr som sa s nechuťou presunula do školskej jedálne. Našla som si voľný stôl sadla som si zaň. Chvíľku som sa a prehrabovala vo svojom jedle. Nerada jem a to som naučila aj malú Ruth. Jedáleň bola plná študentov a iné stoly už voľné neboli. Pohľadom som skúmala ľudí, ktorí tu boli, ako sa rozprávali a čo robili. Povedala som si, že keď už nejem, uvoľním stôl. Odsúvala som sa, keď vtom si oproti mne prisadol Sam.
,,Niekto sa tu neučí matiku," poznamenal.
Pustila som z ruky vidličku, ktorá narobila zbytočný hluk. Pozerala som sa naňho.
Alex hodil svoje jedlo na stôl a dal mi pusu na čelo.
,,Ahoj, princezná," sadol si.
Alex a Sam si drbli päsťami presne tak, ako to robia všetci chlapci. Sedela som. Nič viac.
,,Takže dnes pre zmenu trojka," Alex začal jesť svoj hamburger.
Do očí sa mi natlačili slzy, ale potlačila som ich.
Odkedy som taká citlivá ?
,,Čo sa staráte?" Vstala som zo stoličky, prehodila cez plece tašku a vzala svoju tácku do rúk. Bez ďalšieho slova som odišla.
Dnes som nemala náladu fakt na nič. Nasadla som do autobusu. Do uší som si dala slúchadlá a písala si cestou domáce. Cesta trvá asi pol hodinu, takže mám dosť času na úlohy. Vytiahla som matiku. Rozmýšľala som, pričom som hrýzla do ceruzky.
Takže:

2x.a-x/3.43/9-a.√n.b2+3c/8.c.e.82/4-a.m.√n

Toto nezvládnem. A to je len opakovanie zo základky. Čo budem robiť v druhom ročníku? Ako som vôbec spravila prijímačky? Niekto ma vytrhol z myšlienok tým, že mi vytrhol zošit z rúk.
,,Hej!" Obzrela som sa.
Sam, jasné. Pohľadom som bola von oknom. Začal mi niečo vysvetľovať. Nepočúvala som ho.
,,Mia?" Zamával mi pred tvárou. ,,Myslel som, že sa to chceš naučiť. Nechcem dostať štvorku."
,,Nechcem od teba nič. Je to tvoja chyba. Nemal si zo seba robiť charitu." Nevenovala som mu ani jeden pohľad.
Pohladil ma po líci a tým ma celkom obmäkčí. Ja som ho v tom momente ihneď objala. V autobuse plnom ľudí.
,,Prepáč," zašepkala som.
,,Ty mi prepáč, nemal som..." odtiahol sa odo mňa.
,,To je v pohode," usmiala som sa a preskúmala som mu celú jeho tvár pohľadom.
Zastrčil mi prameň vlasov za ucho. Prečo som sa s ním nerozprávala tak dlho, kvôli takej hlúposti?