Maybe last time (SK)

19

,,Dobré ráno," ozval sa.
,,Dobré," usmiala som sa a sadla si.
Pozrela som sa na Sama, ktorý sa pozeral na mňa. V ruke zvieral knihu.
,,Páči sa ti?" spýtala som sa ho.
,,Kniha? Áno, páči," nespúšťal zo mňa pohľad.
,,Je tvoja," jemne som sa usmiala.
Knihu položil na stoličku a ľahol si ku mne.

12:12 pm

Nebolo to dávno, keď mi Alex zamotal hlavu najviac ako sa to dalo. Ale dnes som si na milión percent istá, že Sam je ten, ktorého milujem a dúfam, že sa to už nezmení. Je to dokonalý pocit, keď viete, že vás má niekto nadovšetko rád a vy mu to vraciate späť. Je to ako keď vlastníte všetko bohatstvo sveta. Ako keď sa dostanete na svoju vysnívanú školu. Ako keď sa vám podarí niečo, o čo sa snažíte celé roky.

,,Kam si sa vybrala?" okríkla ma mama.
,,Von," odvrkla som bez pohľadu na ňu.
,,O tretej bude obed," upozornila ma.
,,Neprídem," vzala som si koženku a obliekla si ju.
,,Mia, nehnevaj ma!" vrieskala po mne.
,,Ahoj," zabuchla som za sebou dvere.
Sam ma už čakal na ulici. Mal na sebe tmavomodrú mikinu a čierne nohavice s dierami na kolenách. Pri pohľade na ňho som sa usmiala a zrýchlila do kroku.
,,Ahoj," úsmev mi opätoval.
,,Ahoj," objala som ho a chytila ho za ruku.
,,Tak čo, aký je plán?" Spýtal sa ma.
,,Neviem, máš nejaký návrh?" Pozrela som sa mu do očí a on natešene prikývol.
Viac mi nepovedal. Ťahal ma na akési miesto. Keď sme tam prišli rozhliadla som sa. On si sadol a stiahol ma k sebe.
Sedeli sme na mäkkej tráve s pohľadmi upretými na oblohu. Smiali sme sa, rozprávali a držali za ruky. V tom momente som mala všetko, na čom mi záležalo. Bolo pod mrakom a bolo dosť chladno. Hlavu som mala opretú na jeho ramene. Triasla som sa. Od zimy. Pritiahol si ma k sebe a snažil sa, aby mi bolo teplejšie a ja som sa nad tým pousmiala.
,,Čo je?" Opýtal sa ma zvedavo.
,,Nič predsa," pozrela som sa na ňho.
,,Neklam," prstom mi prešiel po mojom boku a ja som mu stále hľadela do očí.
,,Máš ten najkrajší úsmev na celej planéte..." Snažila som sa dokončiť vetu, no umlčal ma bozkom.
,,To bolo zákerné!" Zasmiala som sa.
,,Hladná?" Spýtal sa ma.
,,Ale áno," prehlásila som. ,,A ty?"
,,Ani nevieš ako," uprel na mňa pohľad.
,,Kam ideme?"
,,Naši nie sú doma," usmial sa a postavil sa zo zeme.
,,Tak dobre," natiahla som k nemu ruku a pohľadom som ho poprosila, aby ma zodvihol zo zeme. Podal mi ruku a ja som sa postavila. Potom ma za ňu chytil a spolu sme sa vybrali k nemu.

Sedela som na barovej stoličke v kuchyni a napchávala sa sendvičom, ktorý som si aj tak musela spraviť sama, lebo Samuel je pravdepodobne určite neschopný. Sam stál oproti mne a robil to isté čo ja. Vtom sa ozval buchot dverí. Obaja sme sa na seba zmätene pozreli. Samova mama prikráčala do kuchyne s nákupnými taškami, ktoré položila na stôl.
,,Dobrý deň," pozdravila som jej a ona sa na mňa ako vždy milo usmiala.
,,Ahoj, srdiečko," odzdravila.
Sam sa usmial tiež: ,,Ahoj, mami."
,,To bolo Mii, aby si si nemyslel. Ale ahoj," povedala mu.
,,Fakt vďaka, mami." Pozrel sa do takmer prázdneho taniera.
Teta Erika založila ruky vbok a pozerala sa na nás.
,,Prečo sa vy dvaja napchávate sendvičom a neuvaríte si nejakú večeru?"
Skúmala nás prísnym pohľadom. Takým, aký má občas každá mama.
,,Pretože sme obaja neschopný," odpovedala som jej a odhryzla som si zo sendviča.
Sam súhlasne prikývol: ,,Ani tento sendvič som si neurobil sám."
Tým by som sa veľmi nechválila. Aspoň nie svojej matke, ktorá má radšej jeho frajerku.
,,O hodinu bude večera," pregúľala očami a vzdychla si.
,,Už odchádzame," prerušil ju Sam.
,,Vezmeš Miu domov?" Spýtala sa.
,,Áno, mami," vložil prázdny tanier do umývadla. ,,Ale až neskoro v noci."
,,Samuel!" V jej hlase sa ukrývala starostlivosť zmiešaná s hnevom.
Podala som Samovi tanier a on ho vložil do umývadla.
,,Pokojne, mami," upozornil ju.
,,Zlatko, vedia o tom tvoji rodičia?"
Prikývla som. Nechcela som sa miešať do ich rozhovoru.
,,Dobre, Samuel, ak s tebou bude Mia, môžeš ísť. Ale odprevadíš ju domov a o jedenástej budeš doma tak isto." Rozkázala, tentokrát priateľsky.
,,Nepýtal som si povolenie, ale vďaka mami," dal jej pusu na líce a odkráčal do svojej izby.