Maybe last time (SK)

14

,,Vystupujem," šepla som.
,,Vystúpim na ďalšej zastávke," podal mi zošit.
,,Poď ku mne. Rodičia nie sú doma," usmiala som sa.
Prikývol, a tak sme vystúpili.V tej chvíli sme si mali čo povedať, a tak sme sa zhovárali po ceste. Otvorila som dvere a vošli sme dnu.
Namierili sme si to do izby, pričom som hodila tašku na zem.
,,Vezmi si matiku," prikázal mi.
Pregúľala som očami, ale nevzala som ju. Vyšla som hore schodmi a zavrela sa do izby. Pre istotu som zamkla. Sam mi medzitým vysvetlil matiku. Neviem, či som to pochopila, ale dúfam, že áno.
,,Nie si hladný?" pozrela som na ňho starostlivo ako kedysi dávno.
Prikývol. Zodvihla som sa a išla do kuchyne. Po pár minútach ku mne došiel Sam s mojím mobilom a telefonoval.
,,Kto?" Opýtala som sa, pričom som pripravovala jedlo.
,,Alex," podal mi telefón a ja som sa naňho usmiala.
,,Prosím?" Povedala som do telefónu.
,,Ahoj," povedal pomedzi zuby.
,,Čo sa deje?" usmiala som sa, aj keď ten úsmev nevidel.
Ale určite ho cítil, nie?
,,Potrebujem tvoju podporu," jeho hlas nebol veľmi pokojný. Skôr taký chaotický a roztrasený.
,,Alex," pustila som z ruky toasty. ,,Okamžite mi povedz, čo sa stalo."
,,Môžeme sa stretnúť?" Pritlačil.
,,Ale samozrejme, príď ku mne." Povedala som a on bez slova zložil.
Pozrela som sa na Sama a podala mu tanier.
,,Príde?" Opýtal sa
,,Asi áno," vzala som si tanier a pokývala na znak toho, že má ísť hore.
Poslúchol. Pustila som Melanie Martinez a tak sme spolu jedli. Pravdaže sa Samovi nezatvorili ústa. Rozprával a nezaujímalo ho, či ich má plné alebo nie. Smiala som sa. Netrvalo dlho, kým niekto zazvonil. Odkráčala som dole a otvorila. Alex ma okamžite objal. Odtiahla som sa a spojila naše pery. Sklonil hlavu. Zatvorila som za ním dvere. Chytila som ho za ruku a ťahala hore.
,,Už mi povieš, čo sa deje?" Spýtala som sa a on prikývol.
Zastavila som sa pred dverami do mojej izby. Oprela som sa o ne a chytila kľučku. Pobozkal ma, no stále odbočoval. Pohľadom aj slovami.
Pousmiala som sa.
,,Zomrela mi matka," povedal narýchlo.
Zarazila som sa.
,,Čo?" Chytila som ho za ruku.
,,Vyzerám, že žartujem?" Povedal vážne. Vážne nahnevane.
Pokývala som hlavou a objala ho.
,,Úprimnú sústrasť," pošepkala som a pustila ho do izby.
Začula som buchot dverí. Oči som hodila na Sama, ktorý už vedel čo robiť.
,,Mia!" Kričala matka.
,,Mám ísť?" Opýtal sa ma Alex.
,,Nie!" Okríkla som ho.
Do izby vošla mama.
,,Ahoj, Mia" Spočiatku si nič nevšimla, no potom sa udivene pozrela na Alexa.
Falošne som sa usmiala.
,,Ahoj, mami," chytila som Alexa za ruku. ,,Toto je Alex, môj priateľ."
Podišla k nemu a podala mu ruku.
,,Ach, tak o tebe počujem prvýkrát," zmätene sa naňho pozrela a podala mu ruku.
Cítila som sa trápne za oboch.
,,Rád vás spoznávam, pani Collinsová," milo sa na ňu usmial, čím hádam zabodoval.
V duchu som prevracala očami.
,,Aj ja teba," pozrela sa na ňho a potom na mňa. ,,Nechám vás."
Prikývla som s pohľadom, že ma to "neobťažuje"
Sam vyliezol.
,,Toto ďalej robiť nebudem," oprášil sa.
,,California," prehodila som.
Alex netušil, o čom sa rozprávame, a tak som len podišla k dverám a zamkla ich.
,,Buďte ticho," zareagoval Alex. ,,Chcem sa vás opýtáť, či so mnou nepôjdete na trip," pozrel sa na nás oboch. ,,Potrebujem odreagovanie." Dopovedal a vložil si tvár do dlaní.
Pohladkala som ho po líci.
,,Samozrejme, zlatko." usmiala som sa.
Napokon sme sa zhovárali neskoro do noci a nevedno kedy, zaspala som.
Zobudila som sa až veľmi neskoro.
Hodiny ukazovali 23.45 Na posteli ležal Alex a pozeral sa na mňa.
,,Zaspala som?"
Prikývol. Prilepila som sa naňho.
,,To je v pohode," snažila som sa ho utešiť.
Non len prikývol a spustili sa mu slzy.