Maybe last time (SK)

11

Pomaly som začínala pociťovať samotu. So Samom to také nikdy nebolo. Boli sme spolu stále, no teraz nemám už vôbec žiadnych kamarátov. Bol jediný. Spustili sa mi slzy, ale ja som ich zadržiavala. Nepotrebujem nejakého Sama, ktorý chce presne toto - aby som plakala.

2. SEPTEMBER 2014

Prvý deň novej školy. Dohodla som sa s rodičmi, že mi kúpia nové šaty. Konečne dodržali nejaký sľub, ktorý mi dali. Aj keď si ich oblečiem asi prvý a poslednýkrát, tak ktovie, prečo mi na tom tak záležalo.
Obliekla som sa. Prvýkrát som išla do školy autobusom. Otec ma chcel odviesť, ale povedala som si, že si musím zvyknúť na autobus. Zastávka bola neďaleko. Pomyslela som si na Sama. Dúfam, že nebude na tejto zastávke, ale na tej ďalšej... alebo už v autobuse. Autobus meškal niekoľko minút. Aj cez to som sa nebála, že to nestihnem. Nastúpila som a kúpila si lístok. Nechcela som sa rozhliadať, a tak som si sadla na prvé voľné miesto, ktoré som videla. Vystúpila som priamo pred školou. Keď som vstupovala do dverí, niekto ma chytil za plece. Obzrela som sa. Sam. Sam? Sam! Falošne som sa usmiala. Asi som naozaj hlúpa.
,,Mia..." chcel mi niečo povedať, ale už nestihol, lebo zazvonilo. ,,Po škole? Po škole."
Dodal a odišiel. Hlupák.
Pamätám si, keď mi sľúbil, že ma v tom nenechá, pôjde so mnou do triedy a prevedie ma po škole. No teraz to bolo akosi preč. Možno už mu nezáležalo na tom. Ani na mne. Na nikom. Snažila som sa zachovať si chladnú hlavu. Pri tejto myšlienke sa mi tlačili slzy do očí, no nepustila som ich ďalej. Namierila som si to do triedy. Hľadala som ju dlho a bola som nervózna. Blúdila som po celej chodbe. Pozerala som sa do papiera, potom som skúmala jednotlivé nápisy pri triedach. Nevedela som, či sa mi tam oplatí už vôbec chodiť. Som až taká hlúpa, že to neviem nájsť? Cítim sa ako v nejakom nepodarenom filme. Bolo tu strašne veľa tried.
,,Chceš pomôcť?" Ozval sa za mnou akýsi hlas.
,,Nepotrebujem pomoc," odpovedala som bez toho, aby som sa obzrela.
Vybral mi papier z ruky a pozeral sa naň.
,,Tak po prvé. Tento papier máš hore nohami," uchechtol sa a ja som pocítila červeň v mojej tvári. ,,A po druhé, rovno a hore po schodoch doľava."
Prikývla som. Mrzelo ma, že tu pre mňa nebol Sam, ale len nejaký úplne cudzí chlapec, ktorého som v živote nevidela. Túžila som na ňho prestať myslieť.
,,Som Alex," usmial sa na mňa a ja som mu nepovedala ani slovo.
Po dlhom mlčaní sa mi pozrel hlboko do očí: ,,A ty si?"
Prezrela som si ho. Na nohách mal obuté biele Nike Air Force a oblečené mal obyčajné rifle a biele tričko, na ktorom mal červenú, kockovanú košeľu. Hádam ďalší fuckboy. Čo tu vlastne robí? Mal orieškovo-hnedé oči. Boli nádherné. Na jeho svetlo-hnedých vlasoch nebolo ani troška gélu alebo laku ako to tu mal každý chlapec. V duchu som sa nad tým zasmiala. Oči mal upreté na mne a čakal na odpoveď.
,,Mia." Odpovedala som mu a vzala si papier z jeho rúk. ,,Čo tu vlastne robíš?"
Zasmial sa: ,,Vieš, som známy tým, že vždy všade meškám."
Prikývla som na znak toho, že mu rozumiem a on ma odprevadil až do triedy. Tam som sa ospravedlnila za meškanie. Prvý školský deň sa začal zle, no jedna výhoda je, že sa tento organizačný deň skončil celkom skoro. Čakala som, že sa skončí okolo 12-tej.
Nevedela som, kedy presne mi ide autobus, ale aj tak som išla na zastávku. Čo iné budem robiť? Možno nejaký pôjde. Sadla som si na lavičku vyhriatu septembrovým slnkom.
,,Teraz žiaden autobus neide," ozvalo sa pri mne.
Zodvihla som zrak.
,,Až o hodinu. Teraz jeden odišiel," dievča sa doširoka usmialo.
Mlčala som.
,,Som Kiara," podala mi ruku.
,,Mia," nesmelo som jej ruku prijala a jemne ňou potriasla.
,,Prečo sama?" Opýtala sa.
,,Som nová, nikoho tu vlastne veľmi nepoznám," prehodila som bez úsmevu. ,,Ľudia zo základky sú niekde inde."
,,Tak teraz poznáš mňa a ja poznám kopu ľudí," neustále sa usmievala.
,,Poď," chytila ma za ruku a ťahala preč.
Netuším, kde ma Kiara vzala. Ale bolo tu velmi veľa ľudí. Na to, že bolo pol jedenástej tu bola dosť tma. Farebné reflektory tomu dodávali lepší dojem. Vyzeralo to tu ako na nejakej párty. Možno to bola párty?
,,Vitaj na párty, ktorá sa koná každý rok tu pre toto gymko. Hoci som prváčka, pomáhala som toto organizovať. Samozrejme, je to len pre pozvaných hostí z nášho gymka," podala mi papierový kelímok s limonádou, zodvihla ruku a tancovala do rytmu pesničky.
,,To už aby som šla," ironicky som sa zasmiala.
Ťahala ma do stredu davu a tancovala. Asi nechápe môjmu internému humoru. Kiara bola šialená. A to som ju poznala len pol hodinu. Pozrela som sa na vyvýšené miesto, kde mal byť DJ. Tá hudba bola skvelá. Som skôr na rock a metalcore, ale v tomto prípade bola Electro music fajn. Sedel tam Alex so slúchadlami a robil hudbu, aby sa ostatní zabávali. Usmiala som sa.
,,Zabávaj sa!" Prikázala mi Kiara.
Tiež som začala tancovať. Naraz som si všimla, že Alex ide od pultu preč a strieda ho Sam. Samovi to išlo lepšie, než Alexovi. Bola som prekvapená. Prečo mi o tom nič nepovedal? Myslela som, že ho poznám lepšie než ktokoľvek...
,,Nechceš niekam zájsť?" Zrazu sa pri mne objavil Alex a pošepkal mi hlasno cez tú muziku.
Zamyslela som sa a následne prikývla. Kiara si ma všimla a usmiala sa. Vyšli sme s Alexom von. Pri východe začala hrať pesnička od Eda Sheerana.
Loving can hurt
Loving can hurt sometimes
But it's the only thing
That makes us feel alive.
Vyhmkávala som si to a všimla si, že Sam sa pozerá smerom k nám. Na chvíľu som si myslela, že mi ju doslova venoval. Prešli sme s Alexom kus cesty a rozprávali sa. Museli sme ísť naspäť, lebo Alex mal vystriedať Sama pri hudbe. Pri budove sme sa trochu zastavili. Oprel ma o stenu a pobozkal. Nemala som dôvod sa brániť, a preto som spolupracovala. Ale nie je to divné? Alebo skôr klišé? Poznať nejakého chlapca pár hodín? Možno je len opitý. Necítila som z neho alkohol. Ale možno to tak naozaj bude. Neviem.
Keď sme vošli dovnútra, Alex okamžite odišiel a ja som blúdila v dave a hľadala Kiarinu tvár.
Keď som ju konečne našla, privítala ma s otázkou: ,,Čo je to za chlapca?"
Ukázala na Samuela.
,,Neviem, nepoznám ho," nasilu som sa usmiala.
Kiara prikývla na znak toho, že mi rozumie.
,,Myslím, že je to hudobný Boh," rozosmiala sa. ,,Povedala som to dobre?"
Mykla som ramenami a vtom k nám prišiel Sam.
,,Všade som ťa hľadal," chytil mi dlaň a usmial sa.
Kiara sa k nám otočila.
,,Vravela si, že ho nepoznáš," povedala sklamane a chlapec sa na mňa nechápavo pozrel.