Maybe last time (SK)

23

Nezmohla som sa ani na slovo. Chcela som zatvoriť dvere, no stála som tam ako prikovaná. Čo som mala robiť? Čo by sa teraz stalo v tých akčných filmoch? Kto by čo robil na mojom mieste?
,,Pustíš ma dnu?" Ozval sa po chvíli ticha.
,,Mala by som?"
On prikývol a vošiel dnu.
,,Alex, čo tu chceš?" Mám pocit, že som takmer kričala. Hluk bránil tomu, aby to niekto počul.
,,Upokoj sa, Mia," upozornil ma.
Tentokrát som mlčala. Priblížil sa ku mne. Chvíľu to však trvalo. Približoval sa ku mne veľmi pomaly, no bola som si istá, že sa približoval. Čo mám teraz robiť? Bol pri mne blízko. Veľmi blízko. Mala som chuť to urobiť. Pobozkať ho. Ale prečo? Kde je teraz Sam, keď ho potrebujem? Mám ho pobozkať? Prečo nad tým vôbec rozmýšľam? Vracajú sa mi všetky spomienky.
,,Mia, ja viem, že to chceš. Ja viem, že chceš mňa," pri tom, ako to hovoril, zdôraznil slovo mňa.
Bola to pravda? Ja neviem. Kde nájdem odpoveď? Ale prosím, potrebujem ju nájsť rýchlo.
,,Ak by si nechcela, nerozmýšľala by si nad tým," zdvihol kútiky úst.
Má pravdu. Má úplnú pravdu. Ale čo bude so Samom? Svoje pery priložil na tie moje. O tomto sa Samuel nesmie nikdy dozvedieť. Urobila som krok dozadu. Alex sa na mňa zmätene pozeral. Vážne nečakal, že sa toto stane? Na čo teda myslel? Áno, Alex a Sam boli veľmi dobrí kamaráti. Kým som medzi nich nevstúpila ja. Mrzí ma to. Asi som to všetko zničila.
,,Mia, prestaň sa brániť!" Okríkol ma a ja som urobila ďalší krok dozadu.
Takéhoto som ho nikdy nepoznala.
,,Prestaň, Alex," povedala som odhodlane. Ako jedna z tých hrdiniek vo filmoch.
,,Mia, my patríme k sebe, rozumieš?"
,,A to povedal kto?" opýtala som sa udivene.
,,Proste povedz, že chceš byť so mnou," jeho pohľad upieral na mňa.
,,Čo to vlastne robíš?" Vyčítavo som sa na ňho pozrela. ,,Vieš, v akej som situácii."
,,To ma netrápi," povedal úprimne. Jeho hlas bol čistý a plný sebavedomia. ,,Čo sa to stalo? Prečo už nie sme spolu?"
,,Je to tak, ako to má byť," spravila som krok k nemu.
Využil to, chytil ma za predlaktie a zovrel ho. Sykla som od bolesti.
,,Pusti ma lebo..."
,,Inak?" Prerušil ma.
,,Inak ti niečo spravím," ozval sa tretí hlas vo dverách.
Obaja sme spozorneli a otočili sa ku dverám. Alex ma ihneď pustil.
,,Smiem sa opýtať, čo tu, kurva, vy dvaja robíte?" Sam znel celkom nahnevane. Ak je 'celkom' vhodné slovo.
,,Alex bol práve na odchode," povedala som rozrušene.
,,To kurva dúfam," precedil pomedzi zuby.
Nie som si istá, či bol červený od zlosti, pretože bola tma, no Alex bez ďalšieho zbytočného slova odišiel. Sam za ním doslova zabuchol dvere.
,,Si v poriadku?" Starostlivo sa ma opýtal a s láskou ma pohladil po dĺžke mojej ruky.
Mlčky som prikývla.
,,Chceš mi to vysvetliť ty alebo si to vysvetlím sám?"
Nesmelo som podišla k posteli a sadla som si na ňu.
,,Nemusíš mi veriť, ale Alex si pravdepodobne vypil a prišiel sa len porozprávať," dostala som zo seba po dlhšej chvíli.
Sam zamkol a ja som ho sledovala.
,,Sam," oslovila som ho. ,,Musím ťa poprosiť, aby si odišiel."
,,Takže sa predsa len niečo stalo," zamyslel sa. ,,Vykurvili ste sa spolu, alebo niečo iné? Horšie?"
,,Preboha, Sam, nie!" Okríkla som ho.
,,Mia, čo sa s tebou deje?" Prišiel ku mne bližšie.
,,Nič, Sam. Som v pohode, jasné?" Nervózne som mu túto odpoveď hodila do tváre.
,,Niečo nie je v poriadku, ja to viem. Nesnaž sa ma presvedčiť o opaku," vyzeral celkom vážne.
,,Sam, proste to nechaj tak, rozumieš?"
Prikývol.
Potom odkryl prikrývku, aby som si mohla ľahnúť. Dala som si dole nohavice a ľahla si na posteľ. Prikryl ma a dal si dole tričko. Ľahol si na opačnú stranu a ja som sa prisunula bližšie k nemu. Dal mi pusu do vlasov a ja som zatvorila oči. V tej chvíli som nechcela, aby sa toto skončilo. No hlavou mi prebiehali myšlienky, prečo stále myslím na Alexa. Prečo sú moje myšlienky také? Prečo som váhala, či to urobiť alebo nie? Bola som zamotaná vo vlastných klamstvách. Cítila som Samovu ruku na mojom chrbte. Pousmiala som sa. Vtedy som si uvedomila, že vôbec nie som unavená. Otvorila som oči a všimla som si Sama, ktorý sa pozeral do stropu. Naklonila som sa k nemu a pobozkala ho. Otočil sa ku mne a dal mi dole tričko.
Presne vtedy som si uvedomila, že už ďalej nemusím pochybovať o tom, či ho milujem.
Že sme urobili veľký krok v našom vzťahu, a že keď som pri ňom, je všetko tak, ako to má byť. Dôležité bolo to, že už viac nechcem čakať. Bola som síce vystrašená, no milovala som ho. Nechala som ho dotýkať sa ma. Po tom, čo sa neustále dotýkal mojej duše som chcela, aby sa konečne dotkol môjho tela.