Maybe last time (SK)

12

,,Nepoznám," ruky som mu položila na hruď a odtlačila preč.
Sam to asi pochopil a odišiel. Otočila som sa naspäť ku Kiare.
,,Malá Mia, veľké tajomstvá," očami si ma premerala. ,,Páčiš sa mi." zhodnotila a už jej nebolo.
Napriek všetkému som mala v pláne si dnešný deň užiť. Po ďalšej trištvrťhodine ku mne prišiel Alex a spolu sme tancovali. Dohodla som sa s ním, že ma pôjde odprevadiť domov. Zatiaľ išiel ku svojim kamarátom. Keď som si všimla, že je tam sám, vybrala som sa k nemu. Kiara nebola nikdy sama. Stále okolo nej lietali kadejakí chlapci. Problém bol v tom, že ona si všímala iba jedného. Sadla som si na Alexa, ktorý ma pobozkal. Usmiala som sa. Začali sme sa rozprávať, a potom k nám prišli jeho kamaráti a on nás zoznámil. Našťastie, Sam za mnou už nedoliezal. Pochopil to. Celý čas som bola buď s Alexom alebo s Kiarou. No všetko má svoj koniec a napokon som sa rozlúčila s Kiarou a vybrala sa preč s Alexom. Chytil ma za ruku. Mala som pocit, že môžem byť konečne šťastná. Bol to len pocit. Rozprával mi o svojich zážitkoch z výletov s kamarátmi a ja som ho len počúvala. Nemala som mu o čom povedať. Nechcela som mu vravieť, že som drogovo závislá, fajčím, mám dorezané ruky, neznášam svojho najlepšieho kamaráta a už vôbec nie svoju rodinu. Smiala som sa z jeho rozprávania. Pri zastávke sme sa zastavili a ja som dokráčala k tabuli s rozpisom.
,,Počuj, som tu autom, môžem ťa hodiť domov," navrhol mi a ja som v hlave počítala matematické rovnice v snahe vypočítať si, či už môže mať vodičský preukaz.
,,Nie, Mia, nemám vodičák," zasmial sa. ,,Ale všetko je lepšie než autobus, však? A navyše, viem šoférovať."
,,Tak teda dobre," potvrdila som. ,,Ale keby niečo, neviem o tom, že ho nemáš."
Chytil ma za ruku a odviedol ma k autu. Otvoril mi dvere, no ja som ho namiesto toho chytila za košeľu, pritiahla k sebe a pobozkala ho. Potiahla som ho za peru a nastúpila som. Oprela som sa o sedadlo a spokojne sa usmiala. Keď sme vyrazili, bolo ticho, ale potom Alex začal rozprávať. Po tom, ako mi zastavil pred domom som sa s ním rozlúčila a vystúpila som.
,,Dávaj na seba pozor," upozornila som ho a on len prikývol.
Stlačila som kľúčku a vošla dnu. Všetky veci som hodila do kúta a pobrala sa k chladničke.
,,Kde si bola?" Zrazu sa v miestnosti objavil otec.
,,Von. Našla som si kamarátov," prehodila som a usmiala sa.
,,Hneď takto prvý deň?" Ešte niečo zahundral a odišiel.
Išla som hore a pripravila si veci do školy. Potom som si ľahla do postele a o všetkom som premýšľala. Som normálna? Veď ho poznám sotva pár hodín a už sa s ním bozkávam. Čo to robím? Postavila som sa a sadla som si na okno. Zapálila som si cigaretu a pomaly som vdychovala nikotín, ktorý som tak neskutočne milovala.

4. SEPTEMBER 2014

Kopla mi do stoličky. Prečo mi kopla do stoličky? Otočila som sa ku Kiare.
,,Čo?" šepla som a ona sa zaškerila.
,,Dnes mám rande," povedala nadšene.
,,Naozaj? To je skvelé! S kým?" šepkala som.
,,Dobre, že Vás neruším, slečna Maronová. Dúfam, že si rande užijete, ale užite si s nami aj matematiku. Inak si s ňou môžete dať rande po škole," povedal profesor a Kiara zmĺkla. ,,K tabuli, slečna Collinsová," dopovedal.
Ja? Prečo Ja? Pomaly som vstala a kráčala k tabuli. Dal mi zopár príkladov. Vedela som ich. Všetky. Prísahám!A tak som dostala štvorku.
,,Slečna Collinsová," oslovil ma. ,,Ak chcete ďalej navštevovať naše gymnázium, musíte na sebe zapracovať. So štvorkami tu nemáte čo robiť."
S mierne sklonenou hlavou som si sadla na miesto a ani som sa nepozrela na Kiaru.

Čas prestávok vnímam ako jedno veľké, obrovské utrpenie. Stretávam totiž veľa ľudí, ktorých by som obyčajne stretnúť nechcela. Prišla som k svojej skrinke a vzala si učebnice na pár následujúcich hodín. Skrinku som zatvorila a otočila som sa. Predo mnou stál Alex. Milo som sa usmiala, aj keď ten prvotný šok bol celkom divný. Oprela sa chrbátom o skrinku. Chvíľu sme sa na seba pozerali.
,,Podnikneme dnes niečo?" Spýtal sa a pozeral mi do očí.
Prikývla som. Bez zaváhania. Pritlačil si ma k sebe.
,,To nesmieš," pošepkala som a ticho sa zasmiala.
,,Môžem všetko, čo len chcem," povedal a dal mi pusu na krk.
,,To mi je jasné, Alex Hale," zdôraznila som jeho meno a sladko som sa usmiala.
,,Tak sa uvidíme po škole?" spýtala som sa ho, aby som si to potvrdila.
,,Chceš sa ma zbaviť?" Zasmial sa.
V tej chvíli k nám dobehla Kiara.
,,Zlato, prepáč," vydychávala.
Alex sa na ňu pozrel a zamračil sa. Kiaru poznám ledva dva dni, ale je to typ človeka, ktorý všetko vykecá. Naozaj.
,,To je v pohode, netráp sa," usmiala som sa na ňu.
,,Čo je v pohode?" spýtal sa Alex.
,,Nič," povedala som v rýchlosti, aby to náhodou Kiare nenapadlo povedať.
,,Mia kvôli mne dostala štvorku," povedala potichu.
Pozrel sa na mňa.
,,Collinsová? Hneď druhý deň?" Zaškeril sa na mňa.
Bol to ten najhnusnejší úškrn v histórii ľudstva.
,,Možno tu fakt nepatrím," pozrela som sa na oboch z nich.
Alex ma chytil za ruku.
,,Zvládneš to," povedal, keď zazvonilo.
Všetci sme sa pozreli na hodinky a rozlúčili sa. Po škole som si sadla na lavičku neďaleko školy. Po niekoľkých minútach dlhého čakania ku mne pribehol Alex.
,,Prepáč, že si musela tak dlho čakať," usmial sa a pohladil ma po líci.
Bez slova som vstala.
,,Prejdeme sa?" Navrhla som.
Prikývol, chytil ma za ruku a ja som nám preplietla prsty.
,,Aký bol deň?" spýtala som sa ho.
,,No, v pohode. Akurát som nedostal štvorku," zodvihol zrak zo zeme a pozrel mi do očí.
,,Neskutočne vtipné," poznamenala som otrávene.
,,Neurážaj sa hneď."
,,Urážam," pozrela som sa smerom do opačnej strany.
Zastavil ma.
,,Pomôže pusa?" Hodil na mňa tie také "klišé psie" oči.
Prikývla som a on to spravil. Pobozkal ma.