Maybe last time (SK)

7

,,Raz v škôlke si mala frajera. Ale on chodil za iným dievčaťom. A ty si mu to chcela vrátiť. Tak si prišla za mnou a opýtala sa ma, či s tebou nechcem chodiť. Súhlasil som. Tvoj chlapec potom žiarlil, ale ty si ho nechcela späť, lebo si sa zaľúbila do mňa."
Naraz sme si povzdychli a ja som sa potom rozosmiala. Človek by nikdy nepovedal, ako si môže tak hlúpe malé decko nájsť kamoša na celý život.
,,Detská láska," usmiala som sa.
,,To hej. Ale nebolo nám dobre?" Pozrel sa na mňa a ja som prikývla. Sadla som si.
,,Sam?" pozrel sa na mňa. ,,Mohla by som tu prespať?"
,,Na takéto veci sa ma ani nepýtaj," nahol sa ku mne a venoval mi krátku pusu do vlasov.

Samovi rodičia neboli zas až takí zlí ako tí moji. Títo ma akceptovali normálne, a keďže sme spolu s ich synom trávili kopu času od detstva, zvykli si na mňa a berú ma takmer ako člena rodiny. Takže vedeli, že som tu a nemali s tým žiaden problém. Hodiny odbili päť hodín. Čas večere. Zišli sme so Samom dolu. Jeho rodičia sú naozaj úžasní ľudia. Stáli sme vedľa seba. Jeho mamka sa pozrela na naše oči.
,,Vy ste zase mali trávu?" opýtala sa s nechuťou a založila si ruky vbok.
Pozreli sme sa na seba a tak na ňu. Sam prikývol a ja som pokrútila hlavou. A potom naopak. Ona chápe, že nemá zmysel nám niečo také zakazovať. Vždy nás upozorňuje, nech si dávame pozor a nenamočíme sa do nejakých problémov. A my to úplne chápeme.
Zavrtela hlavou. Ešte chvíľu sme tam stáli.
,,Sadnite si," prikázala nám.
Sadli sme si za stôl k sebe. Jeho rodičia sa o ňho naozaj a úprimne starajú, rozprávajú sa s ním a sú to tí najlepší ľudia, akých poznám.
,,Mia, ako ti je, zlatko?" Spýtala sa ma teta Erika po dlhom mlčaní.
,,Nikdy mi nebolo lepšie," odvetila som.
,,A čo ty, Sam?" obrátila sa na ňho.
,,Hulil som," odpovedal bez sekundy zaváhania.
,,Sam. Hádam nechceš dostať domáce väzenie," do rozhovoru sa zamotal aj ujo Bob.
Pokrútil hlavou a oni to ďalej neriešili. Teda, aspoň nie predo mnou.
,,Počula som, že si prijatá na rovnaké gymnázium, kam chodí Sam," usmiala sa na mňa.
Prikývla som: ,,Áno. Vlastne sa ani neviem dočkať, kedy začne škola. Viete, príde mi to ako nový štart, nový začiatok."
,,Máš pravdu, zlatko. Je čas prejsť na novú kapitolu," prikývol ujo Bob a ja som sa pousmiala, pretože som vedela, že hovorí pravdu.
Po večeri som pomohla tete poupratovať a umyť riad. Táto rodina bola iná. Iná ako naša. Mala som pocit, že niekam patrím.
Neskôr sme išli hore. Najprv sme si čítali a tak sme si zasa dali trávu. Pomaly prichádzal čas na spánok. Bola som veľmi unavená. Zatvárala som oči a zaspávala som na Samovom kresle. Moje telo som takmer ani necítila. Ruky som mala ľahké ako jarný vánok a hlava mi padala ako ozdoba na stromčeku. O niekoľko krátkych a niekoľko dlhých minút som cítila, ako sa ma niekto dotýka. Oči som rozospato pootvorila.
Sam ma držal na rukách a preniesol ma do postele. Potom ma prikryl a dal mi pusu na čelo. Prečo bol vždy on ten, kto musí byť neustále zodpovedný? Prečo sa stále on strachoval a prečo vždy vedel, čo má robiť?
Ľahol si na druhú stranu a zapol malú lampu s tlmeným svetlom. Čítal si. Ja som okamžite zaspala. Zobudila som sa presne o tretej ráno. Vedela som to, lebo na stene oproti sa týčili veľké okrúhle hodiny. Bola som odkrytá a Sam stále čítal. Všimla som si, že mu chýbalo pár strán do konca knihy. Pozrel sa na mňa a tak zasa čítal.
,,Nedostatok nikotínu," prehovorila som.
,,Nedovolím ti to," odpovedal mi a ja som na ňho pozerala v snahe, že niečo spraví.
,,Spi," prikázal mi a ja som bola taká unavená, že po pár sekundách som znova zaspala, no ešte predtým som sa schúlila okolo periny a privinula si ho bližšie k sebe. Jednu ruku mi položil na bok hlavy a jemnými pohybmi ma začal hladiť po vlasoch, až kým nebolo jasné, že som zaspala.
Ráno som sa zobudila okolo pol desiatej a pozrela sa vedľa seba. Sam sedel a robil niečo na telefóne.
,,Kedy si išiel spať a prečo som prespala tri dni?" posadila som sa a premerala som si ho od hlavy až po päty.
,,Asi o štvrtej ráno," ani sa na mňa nepozrel. ,,A pokiaľ viem, nespala si ani 10 hodín."
Vyzeral celkom upravený, takže tipujem, že hodinu už bol hore určite. Vstala som a otvorila Samov šuflík. Vytiahla som z neho kefku a namierila som si to do kúpelne, umyť sa. Pozrela som sa do zrkadla. Vyzerala som hrozne. Bola som strapatá a mala som obrovské kruhy pod očami. Priala som si, aby sme práve teraz žili v tých nepremyslených amerických filmoch, kde sa zobudíte do nového rána namaľovaná a krásna od prírody. Keď som sa umyla, vrátila som sa späť. Sam konečne odložil mobil. Vzal si cigaretu a zapálil si. Dal mi dvakrát potiahnuť, no viac mi nedovolil. Vtom otvorila dvere teta Erika.
,,Samuel, vyvetraj si tu," povedala. ,,Nechcem, aby si tu fajčil."
Poslúchol.
,,Dobré ráno, kráska," jej energia mi dala pozitívny štart do nového dňa. ,,Poď dole, sú tu tvoju rodičia."
Počkať, beriem späť. Žiaden pozitívny štart. Prikývla som a vybrala sa dolu.