Maybe last time (SK)

22

Hodila som sa mu okolo krku.
,,Hej," prehrabol mi pramienky kučeravých vlasov. ,,Čo sa deje? Prečo utekáš?" Spýtal sa zvedavo.
,,Neutekám," pozrela som sa mu do očí. ,,Len som ťa hľadala," zaklamala som. ,,Čo tu vlastne robíš?"
,,Išiel som nájsť Alexa," povedal. ,,Nevidela si ho náhodou?"
,,Nie, teraz som prišla," usmiala som sa.
,,Dobre teda," úsmev mi vrátil. ,,A čo pusa?"
Doširoka som sa usmiala a pobozkala ho na jeho sladké a jemné pery.
,,Už sa nehneváš?" Spýtal sa ma vážnym tónom.
,,Sam, ja som sa nehnevala."
Bez slova ma chytil za ruku a pozrel sa na ňu.
,,Pomôžeš mi nájsť Alexa?" Navrhol mi.
,,Nie," zakoktala som sa. ,,Radšej pôjdem nájsť Kiaru."
,,Ak mi pomôžeš nájsť Alexa, zavediem ťa za ňou. Sama ju len tak nenájdeš a potrebujem teraz Alexa, aby mal kto robiť hudbu, lebo sme sľúbili Kii, že sa k tomu postavíme zodpovedne," pozrel sa mi do očí a zastrčil mi pramienok vlasov za ucho.
Usmiala som sa: ,,No tak dobre."
Chytila som ho za ruku.
,,Prečo si mi ráno nedvíhala?" Pýtal sa ma celkom vážne.
,,Práve som niečo robila a zabudla som ti zavolať naspäť," povedala som a ani som sa naňho nepozrela.
,,Chápem," potvrdil. ,,Desaťkrát."
,,Prečo si mi večer nezavolal, že sem ideš?" Opýtala som sa ho tentokrát ja.
,,Pretože som myslel, že si na mňa nahnevaná alebo niečo také," pozrel sa na mňa a ja som sa zasmiala.
,,Inokedy by si už preliezol do mojej izby cez okno, ak sa nemýlim."
,,To áno, ale pozri," zostal stáť. ,,Som tu už od štvrtej. S Alexom sme pomáhali Kiare, chápeš?"
,,Veď dobre, Sam... Mala som ti zavolať," priznala som.
,,Alex!" Sam zahliadol Alexa, a tak na ňho skríkol.
Alex sa zastavil a pozrel sa smerom k nám.
,,Alex," pribehol k nemu. ,,Už 10 minút máš byť pri hudbe ak sa nemýlim," upozornil ho.
Premeral si ma prísnym pohľadom.
,,Štetka," utrúsil a odišiel.
Sam ku mne natiahol ruku a ja som ho chytila.
,,Kiara o tebe rozpráva už odkedy som prišiel," zošli sme dolu schodmi.
,,Naozaj?" Pousmiala som sa.
Prikývol. Vyšli sme von a kráčali smerom do záhrady. Na záhrade bol neveľký drevený domček, teda možno len miestnosť. Sam otvoril dvere a vstúpil dnu. Hneď pri prvom nádychu mi do nosa udrela veľmi známa vôňa. Sam za mnou zatvoril dvere a ja som uvidela Kiaru.
Pozdravili sme sa. Bol tam aj Dan, pár mojich spolužiakov a Artur. Artur bol Kiarin nový chlapec. Kiara si nevedela udržať žiadneho chlapca príliš dlho, nevedno prečo. Ale tentokrát to bolo asi iné. Kia a Artur spolu boli už dva mesiace. Je to zatiaľ jej najväčší úspech. Sadla som si k Danielovi, ktorý mi podal jointa a ja som ho s vďakou zobrala. Bolo už asi jedenásť, no ja som mala pocit, že nikto z nás nebol celkom pri zmysloch. Nikdy som neprestala fajčiť a vlastne ani piť. Možno som prestala brať tvrdšie drogy, no vždy som si to kompenzovala trávou a podobnými ľahšími drogami. Možno niekedy kávou.
Vedela som, že takto domov ísť nemôžem. Teda, môžem. Jasné, že môžem. Ak chcem, aby sa opakovalo to, čo kedysi. Ale bola som unavená, chcela som ísť už domov. Nikdy som nechápala prečo. Asi len nevydržím dlho do noci ako ostatní.
,,Sam?" Ozvala som sa
,,Áno, zlatko?" Otočil sa na mňa a starostlivo si ma prezrel.
,,Pôjdeme domov?"
,,Teraz?" Zapozeral sa na mňa.
,,Áno," uistila som ho.
,,Mia..." Nedokončil vetu, pretože ho prerušila Kiara: ,,Dnes spíš predsa u mňa. A žiadne výhovorky."
,,Naozaj? Kedy sme sa dohodli?" Spýtala som sa s prekvapením.
,,Práve teraz," dala mi pusu na líce. ,,Poď so mnou, ukážem ti izbu."
Nastavila ruku a ja som ju chytila. Obzrela som sa a všimla si, že na mňa Sam pozerá. No odišla som, lebo som si bola takmer istá, že ešte príde. Tiež som nechcela vidieť, ako si pichá heroín. Tvrdil, že nie, ale vedela som, že to robieva. Vošli sme do domu, kde bola párty v plnom prúde. Ťažko povedať, či sa v tomto dá zaspať. Zastavili sme sa na poschodí a odbočili doľava. Kiara otvorila prvé dvere a vošla dnu.
,,Toto je Denisova izba, dúfam, že ti to nevadí," zatvorila za sebou dvere.
,,Dúfam, že to nevadí Denisovi," zasmiala som sa.
,,Buď si istá, že nevadí. Aspoň nejaké dievča v jeho posteli. Mal by byť priam nadšený."
Podišla k jeho skrini a otvorila ju. ,,Tu máš nejaké jeho tričko na spanie," hodila ho do mňa a zatvorila skriňu.
,,Ďakujem," dodala som a sadla si na posteľ.
Kiara ešte zatiahla závesy a odkráčala ku dverám.
,,Zamkni sa," rozkázala mi. ,,Myslím, že nechceš, aby ti tu niekto vliezol. Alebo možno chcela? Aspoň by si zažila trojku."
,,Dobre," uistila som ju. ,,Nič také nechystám."
,,Keď príde Sam, poviem mu, aby zaklopal, dobre?"
Prikývla som.
,,Dobrú noc," usmiala sa a vyšla von.
Kiara bola vskutku zlatíčko. Správala sa ako skutočná kamarátka. Bolo to fakt super dievča. Myslím, že som si takú kamarátku ani nezaslúžila. Po tom, čo odišla, hneď som sa zamkla a začala som sa prezliekať. Keď som si dala dole tričko, niekto zaklopal.  Je tu tak skoro? Čakala som, že príde najskôr o pol hodiny. Obliekla som si Denisovo tričko a neochotne som sa priblížila ku dverám.
Odomkla som a pootvorila ich. Spoza dverí na mňa pozerali známe orieškové oči.