Maybe last time (SK)

24

Zobudila som sa na to, že mi je zima. Rozhliadla som sa po miestnosti. Okno bolo otvorené dokorán. Posadila som sa a obliekla som si tričko pohodené na zemi. Postavila som sa na nohy a zošla som dole. Všetci už boli hore.
,,Dobré ráno, slniečko," usmiala sa na mňa Kiara.
,,Ahoj," odzdravila som.
V dome bol veľký neporiadok, Artur s chlapcami upratovali a Kiara bola v kuchyni. Sadla som si na stoličku a Kiara mi priniesla nejaké jedlo. Sam prišiel do obývačky a ja som sa na ňho usmiala. On mi úsmev nevrátil, čo ma dosť znepokojilo.
Po tom, čo som mu v noci dovolila. Po tom, čo sa ma dotýkal. Po tom, čo som mu dovolila milovať ma aj inak. Po tom všetkom.
Otočila som sa na Kiaru.
,,Kde je Alex?" Spýtala som sa.
Kiara akoby skamenela.
,,Prečo sa pýtaš?" Pozerala sa na mňa pohľadom, akým sa na mňa ešte nikto nikdy nepozrel. Mykla som ramenom. Sam vyzeral byť sklamaný, no vôbec som netušila o čo tu ide. Nechápavo som sa na všetkých pozerala. Sam odišiel hore.
,,Mám ísť?" Neisto som si pýtala radu od Kiary.
,,Pozri, nie som si istá na sto percent, ale asi áno," poučila ma a ja som vstala zo stoličky.
Vyšla som hore schodami a vošla do izby, kde sme spali. Bol tam. Bol otočený chrbtom. Stál pri okne, ktoré pravdepodobne práve zatvoril. V izbe panoval chlad. Zatvorila som za sebou dvere a išla k nemu. Objala som ho zozadu, no on sa vôbec nepohol. Čo sa tu vlastne deje? Potrebujem odpovede! Pohladila som ho po chrbáte a jemne som ho chytila za zápästie. On sa pomaly otočil ku mne, ale nevydal ani hlásku.
Už som ďalej nezvládala to ticho, preto som prehovorila: ,,Čo sa deje?"
,,Alex mi všetko povedal," povedal po ďalšej minúte ticha.
,,Čo všetko?" V mysli mi pobehovali otázky.
,,Pozri," chytil mi ruku, ktorou som ho držala a dal mi ju preč z tej jeho. ,,To, že ti to spravil Alex neznamená, že si mala spraviť to isté ty mne."
,,Sam, o čom to rozprávaš?" Stále som ničomu nechápala, aj keď sa mi pomaly kúsky tých puzzle začali spájať.
,,Prečo si to urobila?" Mám pocit, že sa mu do očí nahrnuli slzy. Tento chlapec ešte nikdy neplakal. Aspoň nie predo mnou. Videla som už vôbec niekedy plakať Samuela Parkera?
,,Chcem vysvetlenie," trvala som na svojom. ,,Čo ti natáral?!"
Tak o čo tu vlastne išlo?
,,Alex mi povedal, že ste sa bozkávali," povedal smutne. ,,Vraj keby som neprišiel, tak by ste už dávno boli v posteli."
Cítila som, že mi prestáva biť srdce. Nezmohla som sa ani na jedno jediné slovo, ktorým by som sa obránila. Chudák Alex! Už nemá ako zaujať? Za to, čo sa stalo si môže sám! Tak prečo toto? V izbe zavládlo ticho.
,,Myslel som si," povedal a odkráčal ku dverám.
Keď som si uvedomila, aké zlé to je, zakročila som: ,,Počkaj!"
Zastal, ale neotočil sa.
,,Sam, on klame!" Asi som kričala.
,,Ako to mám vedieť?" Precedil pomedzi zuby.
,,Koľkokrát som ti klamala?" Spýtala som sa ho.
,,Raz," otočil sa. ,,Len raz. Vtedy, keď si mi povedala, že ma tu nikdy nenecháš, a potom si skoro umrela v tej skurvenej nemocnici."
,,To je úplne o niečom inom!" Namietala som.
,,A o čom? O dôvere?" Zvýšil hlas.
,,Presne tak," potvrdila som. ,,O tom, že sme spolu od útleho detstva, že sme najlepší kamaráti a ty mi neveríš."
,,Ja už neviem," sadol si na kraj postele.
,,Prečo by som to robila? Alex nás chce jednoducho rozdeliť. Rovnako, ako moji rodičia," sadla som si k nemu. ,,Je len na tebe, komu budeš veriť, ale uvedom si jedno," stíšila som hlas. ,,Včera by som sa s tebou len ťažko vyspala, keby som niečo mala s Alexom."
Bol zmätený. Videla som to na ňom. Poznala som ho lepšie než kohokoľvek iného a viem, že mi naozaj chcel veriť. Sam sa ku mne bez slova nahol a pobozkal ma.
,,Ľúbim ťa, Mia Collinsová," prehlásil.
,,Ľúbim ťa, Sam Parker," povedala som a pohladila som ho po líci.

23. AUGUST 2015

Uplynulé týždne sme si so Samom preskákali mnohými prekážkami, ktoré nám ucelili náš vzťah. Tiež sme ale mali niekoľko problémov, ktoré sa len tak vyriešiť nedali. Napríklad to, že sme si obaja začali pichať heroín čoraz častejšie. Daniel a Kiara však neustále stáli pri nás a my sme sa snažili sa z toho dostať. Jediný problém bol ten, že nám to pomáhalo žiť. Obaja sme boli zmätení.

,,Mia, nenúť ma to urobiť," požiadal ma.
,,Pokoj, Sam," usmiala som sa na ňho. ,,Vlastne ťa ani nenútim. Nemusíš to robiť len kvôli tomu, že to robím ja."
Sedeli sme na posteli. Sam mi vytiahol ihlu z ruky.
,,Si v pohode?" Spýtal sa ma, aby sa ubezpečil.
Privrela som oči a prikývla som. Moja bledá tvár a domodra sfarbené pery však vraveli o niečom inom. Obaja sme už nevládali. Sam si to vytiahol z ruky a pozrel sa na mňa. Ja som si ľahla.
,,Len si trocha pospíme a všetko bude fajn, okej?" Navrhla som mu a on prikývol.
Ľahol si ku mne a vtisol mi pusu do vlasov. V tomto prípade som vedela, že slová sú zbytočné. Mám mu povedať, že ho milujem? Je skoro? Alebo neskoro? Som rada, že ani jeden z nás sa už nebude trápiť. Už nikdy viac. Dokázala som ho ochrániť. A on dokázal ochrániť mňa. Toto bolo všetko, čo som kedy chcela. Milovala som byť pri ňom a byť s ním. Ležať a rozprávať sa o živote. Alebo len ležať a byť ticho. Potom som si uvedomila, že by som mala niečo povedať. Dlho som hľadala vhodné slová, no nakoniec som ich našla.
,,Ľúbim ťa, Rómeo," pošepkala som a on sa na mňa pozrel.
Chvíľu bol ticho.
,,Ľúbim ťa, Júlia," priblížil sa ku mne a pobozkal ma.
Ja som sa naposledy usmiala a chytila som ho za ruku. Cítila som, že všetko bolo naposledy. Vedela som aj to, že aj on to vie. Samuel nám preplietol prsty a obaja sme zaspali.