Epilóg

106 4 0
                                    

Mia

Nie všetky romantické príbehy končia šťastne. Aj keď si nie som istá, či to bol vlastne romantický príbeh.

Mala som pocit, že sme boli ozajstný príklad večnej lásky.

Boli sme ozajstný Rómeo a ozajstná Júlia.

Viem si predstaviť, akú bolesť sme spôsobili našim rodičom. Dokonca mojej drahej.

Ale toto sme boli my.

Ak by ste sa ma kedykoľvek spýtali ako chcem zomrieť, povedala by som vám: ,,Akokoľvek, len nech to bude s ním."
S ním. S mojím Rómeom, s mojím drahokamom, s mojou drogou. S mojou večnou láskou.

Sam tu pre mňa bol stále, keď som ho potrebovala. Aj vtedy, keď som ho nepotrebovala.

Neplánovali sme spoločnú budúcnosť, lebo sme obaja vedeli, že to skončí takto.

Hľadali sme sa 17 rokov, a napokon sme sa aj našli.

On bol ten, kto mi rozjasňoval život.

A týmto som o ňho neprišla.

Práve naopak - týmto som ho získala.

Už sa nestarám čo bolo, a čo bude.

Je koniec a to mi stačí.

Bola som vďačná za ten chlad, ktorý sa vo mne hromadil, pretože len tak som zistila, aká som. To, čo v skutočnosti som je stále lepšie než niečo, čo je iba falošnou pretvárkou.

Ak by ste sa niekedy zamysleli nad týmto všetkým, zistili by ste, že to naozaj dávalo zmysel.

Ja, Mia Collinsová, som si vyskúšala aké to je byť labilnou a zmeniť sa na stabilné dievča s cieľom do budúcna.

Avšak nie všetko v živote sa vždy nepodmienečne podarí.

Sam

Naozaj som rozmýšľal nad tým, či je toto všetko správne.

Bol som schopný pre Miu urobiť čokoľvek.
Doslova všetko na svete.

Bol som schopný s ňou umrieť a ja viem, že to bolo všetko, čo sme obaja kedy chceli: Umrieť spolu.

Možno si myslíte, že sme boli trosky, že náš život bol odpad, no pravdou je opak.

Vskutku sme milovali svoje životy, pretože nám bolo dovolené spoznať sa a byť spolu.

Som vďačný každému môjmu životnému rozhodnutiu, ktoré mi umožnilo byť s ňou.

Obaja sme zistili, že láska naozaj existuje, no nie je to prechádzka rúžovou záhradou.

Nie je mi ukradnuté, že som opustil svojich dokonalých rodičov a Ruth, ale oni vedeli, že sa to raz stane.

Vedeli, že ak nám dovolia stretávať sa, skončí to takto.

Ale nikdy nám to nezakázali. Prečo? Presne preto, lebo vedeli, že s Miou som naozaj žil.

Žili sme po svojom, a tak nám to vyhovovalo.

Zomreli sme po svojom, a tak nám to vyhovovalo.

Presne takto som si predstavoval koniec našej rozprávky.

Maybe last time (SK)Where stories live. Discover now