Maybe last time (SK)

9

Priložila som mu dlaň na ústa.
,,Skry sa a buď ticho," zašepkala som.
Šikovne vkĺzol pod posteľ a ja som sa na chvíľu upokojila. Matka si sadla na kraj postele. Stále si tam sadala.
,,Musíme sa o ničom porozprávať," povedala a ja som si sadla k nej, aj keď som už vedela o čo ide. Jednu nohu som si nechala spustenú dole.
,,O čom?" nenápadne som vyzvedala s tichým povzdychom.
,,S otcom sme sa zhodli, že bude lepšie ak sa odsťahujeme."
,,Aha..." odmlčala som sa. ,,Tak, ahoj." zakývala som jej s domnienkou, že odíde.
,,A ty s nami, samozrejme," tentokrát sa nadýchla.
,,Neopustím Samuela!" povedala som rozhodne a on ma štípol do nohy. ,,..Sama. Au. A čo moja nová škola?"
,,Môžeš ísť na iné gymnázium," prehodila.
Nechala som ju ďalej rozprávať. ,,Čo tak California? Vždy si tam predsa chcela ísť, páči sa ti tam."
Odhrnula mi vlasy z tváre.
,,Áno, na prázdniny. A nie tam bývať," zamračila som sa. ,,Prečo tak zrazu? Aj tak ste sa nikdy nezaujímali o tom, kam chcem ísť ja."
,,Mia, budeš mať šancu začať odznova," usmiala sa na mňa.
,,Myslíš, že sa to vyrieši? Keď ma oddelíte od Sama? To on je tu jediný, čo mi pomáha znášať život. Myslíš, že by som sa v Amerike nezabila? Nie? Myslíš, že na to nemám?"
Do očí sa jej nahrnuli slzy a ja som pregúľala tými svojimi.
,,Prečo ma tak trápiš, Mia?" Tiekli jej slzy. Jedna pekne za druhou.
,,Sam je jediné čo mám! Len on ma chápe a vy mi ho chcete vziať!" Pomaly som kričala, no bola som rada, že som sa ovládla.
,,Buď zrušíte kontakt alebo ideme do Ameriky. Skončila som."
Ďalej som už nenamietala a ona odišla. Mala som také nervy, že som potrebovala cigaretu. Tie mi otec vzal. Chytila som do ruky lampu a hodila ju o zem. Potom som si uvedomila, že Sam tu ešte stále je.
,,Brala by som tú Californiu," pozerala som sa do steny.
,,To nesmieš, Collinsová," povedal spod postele.
,,Čo mám robiť?" spýtala som sa ho po chvíľke ticha. ,,A vylez už."
Konečne vyliezol von. Pozrel sa na mňa s kapucňou na hlave.
,,To, čo ti káže srdce. A to je neopustiť Sama."
Objala som ho.
,,Zostaň so mnou," zašepkala som mu do hrude.
,,Zostanem," dal mi pusu do vlasov. ,,Ja sa nikam nechystám."
Do noci sme sa potichu zhovárali. Zamkla som dvere. Snažili sme sa vyriešiť situáciu s Californiou, ale aj s gymkom. Rozprávali sme sa o rôznych veciach, rôznych miestach a pocitoch. Sedela som na koberci a Sam ležal na posteli. Hádzali sme si loptičku. Ak by sa na nás teraz niekto pozeral, neviem čo by si o nás myslel.
Vo dverách sa ozval matkin hlas, pričom zaklopala: ,,Mia? S kým sa to rozprávaš? Prečo si zamknutá?"
,,Pozerám film... Prepáč mami, som unavená, pôjdem spať, dobrú noc," zaklamala som s pocitom víťaza.
,,Nechaj ma ťa skontrolovať," búchala na dvere.
Rukou som naznačila Samovi aby sa schoval a odomkla som dvere. Vošla dovnútra, a keď zistila, že je všetko v úplnom poriadku odišla so slovami: ,,Dobre. Ľúbim ťa, zlatko."
Opäť som zamkla. Cítila som jej úsmev. Pregúľala som očami. Ako každý večer som bola unavená, v tom som neklamala. Zhasla som svetlo, aby mi uverila. Ľahla som si k Samovi a pritisla sa k nemu. Aj cez tú tmu bolo vidieť jeho nádherné tmavomodré oči. Sklonil sa ku mne a perami sa priblížil k tým mojim.