„Nemyslím si, že som mohla dostať horšieho partnera na ten projekt.“ Zavrčala som podráždene, posunula som svoj podnos na stôl a sadla si naproti Natashi.
Chápavo sa na mňa pozrela a pokrčila mierne nosom. „Jo, ja viem.“ Povedala. „Je mi to ľúto, že je to úplne na hovno.“
„Ako, úprimne? V triede je asi tridsať ľudí a ja som nechcela byť len s tým jedným.“ Zamrmlala som sa pokrútila hlavou. „To je to moje šťastie.“
„No, ak ti to urobí radosť, ani ja nemám oveľa lepšieho spoločníka. Neviem, Grega nepoznám, ale zdá sa mi trochu...divný.“
„Stále je to lepšie ako Justin.“
Pokrčila ramenami. „Možno.“
„Akú knihu máte?“ opýtala som sa zahryzla do sendviča.
Nepríjemne sa na mňa pozrela. „1984.“
„Ooh.“ Poznamenala som a myklo mnou. „Au.“
„Yep.“ Povedala a „p“ neprirodzene predĺžila. „A čo ty?“
„Romeo a Júlia.“ Povedala som a zamračila sa.
Natasha ožila. „Milujem tú hru.“
„Ja nie.“ Odpovedala som. „Je to jedna z mojich najneobľúbenejších hier od Shakespeara. Je to tak nereálne, myslím, ľudia sa do seba nezamilujú v priebehu pár dní až na toľko, že by sa kvôli sebe zabili, to jednoducho nedáva zmysle. A potom tá skutočnosť, že ich rodiny...“
„Jo, jo, ja viem, že neznášaš tú hru.“ Natasha ma prerušila a usmievala sa na mňa. „Nepotrebujem počuť, čo si o tom myslíš. Už som to počula asi päťdesiatkrát.“
„Prepáč.“ Povedala som.
Zasmiala sa. „No, keby sme si mohli vymeniť témy, vzala by som si Romea a Júliu a tebe by som dala 1984.“
Pokrčila som plecami a mierne povzdychla. „Kiežby, ale Reymer by vyvádzal.“
Prikývla. „Bohužiaľ.“
„Hovorila si s Gregom o tom, kedy začnete?“ Po priradení do párov, pán Reymer pristúpil k vysvetľovaniu, že partneri by sa mali dohodnúť a informovať sa. Prvé stretnutie sme si mali naplánovať už na tento týždeň.
Natasha pokrútila hlavou. „Nie, ešte nie. Vy? Hovorila si už s Justinom?“
„Odďaľujem to tak ďaleko, ako je to len možné.“ Odpovedala som. Zasmiala sa. „Vážne. Je to na hovno. Obaja sa neznášame. Neviem, kedy s ním budem hovoriť.“
Natasha si mierne odkašľala. „No..“ začala rozpačito. „Teraz možno bude tvoja šanca.“
Zmätene som sa na ňu pozrela a zvraštila obočie. Jej oči sa pozerali na niečo za mojim chrbtom, otočila som sa a zistila že pozerám na tmavo modré tričko, po ktorým sa rysovali svaly. Moje oči pomaly cestovali cez telo, až som sa pozerala priamo do tváre Justina Biebera. V duchu som zastonala.
Nevyzeral, že je rád, že tam tak stojí. „Dobre Nash, preberme tieto sračky, čo najrýchlejšie.“ Zamumlal podráždene.
Zdvihla som obočie. Chvíľu bolo ticho.
„Náš projekt.“ Justin uviedol, pozeral na mňa, ako keby to bola tá najzrejmejšia vec na svete.
„Viem, o čom hovoríš.“ Odpovedala som chladne.
Justin vyzeral otrávene. „Dobre.“
Podráždene som vzdychla. „Kedy sa chceš stretnúť?“
