16.kapitola Miles Away

1.3K 63 5
                                    

„Hneď som späť." Zamrmlala som na Penny, vstávajúc z gauča a smerujúc na chodbu. Hokej skončil pred pár minútami a Ryan s Chazom odišli do kuchyne pre jedlo a pitie na oslavu víťaztva. Justin niekde zmizol a dospelí boli rozptýlení po celom dome. Nechala som Penny v miestnosti s telkou.

„Kam ideš?" spýtala sa zvedavo.

„Ehm, niečo som si zabudla v aute, chcem si ísť po tom." Zaklamala som. Celkom dobré.

„Och, dobre." povedala a kývla hlavou.

Usmiala som sa na ňu a odišla. Otvorila som dvere, vyšla von, zavrela a zapla si bundu až po bradu. Cítila som závan vetra na tváry. Blížil sa koniec októbra. Prižmúrila som oči a snažila sa nájsť Justina.

Bohužiaľ pre mňa, však vonku bola tma, takže bolo ťažké niečo vidieť. Niekoľko pouličných lámp svietilo.

„Justin, kde sakra si?" zasyčala som viac pre seba, ako pre niekoho iného. Myslím to vážne. Chcel, aby sme sa stretli a on nikde. Vytiahla som mobil a chystala sa mu napísať.

„Hej, Nash!" pozrela som sa hore a zazrela som Justina opreného o auto. Pokynul prstom smerom k nemu. „Tu."

Dala som si mobil naspäť do vrecka a šla k nemu. „Čo je?" opýtala som sa ticho a pokojne.

Pokrčil plecami. „Poďme sa rozprávať." pozerala som sa ne neho nechápavo. „Čo?"

„Nemôžeme sa rozprávať vo vnútri?" spýtala som sa. „Tu je to temné a strašidelné. Och a je zima."

Aj keď bola tma ako vo vreci, videla som jeho tvár. „Myslel som, že sa budeš chcieť rozprávať v súkromí. Ale ak samozrejme chceš, poďme dovnútra, kde je Chaz a Ryan a dokážme im, že sa máme celkom radi." pokrčil plecami. „Je to na tebe."

Zaťala som päste. Kretén. „Fajn. Ale je tu zima."

Otočil hlavu prudko doprava. „Poďme do môjho auta. Je tam." ukázal naň. „Bude tam teplo, plus, je to ďaleko, takže nás nikto nebude vidieť. Chaz si myslí, že som sa išiel previezť, takže nepríde. A teba nemá rád, takže ho nezaujímaš."

„Jasné."

uškrnul sa. „To znelo naštvane."

„Mne je to jedno. Záleží mi na ňom, tak ako jemu na mne."

„Vtipné, ak na mne ti tak záležalo. Koľko, dvanásť rokov?"

„Nikdy sme sa nepoznali, keďže si bol len s Ryanom. Celkovo som ťa stretla len asi trikrát." ukázala som na neho prstom. „Nesnaž sa popierať, že ty si ma nemal rád tiež."

„To je pravda. Nenávidel som ťa. V skutočnosti ťa nemám rád. Dokážeš byť neskutočne otravná."

Natiahla som ruku a udrela ho pleca.

„Au!" vykríkol.

„Som ti príjemná, len keď sa bozkávame."

Zasmial sa. „Robil som si srandu. Bože. Nemám ťa rád."

„Ale máš." samoľúbo som sa na neho usmiala. „Povedal si, že sa ti páči bokávanie som mnou. Každopádne, neznášam Chaza a on mňa. Je to debil ako ty a perverzné prasa. Nechápem Ryana, ale už to neriešim.."

„Pretože sa ti páčim."usmial sa drzo.

Zavrela som oči a stlačila čelusť. „S tebou som sa naučila vychádzať, ale so Somersom nie."

pokrčil ramenami. „Jasné. Ale Chaz je fajn. Je to môj najlepší kamarát."

„Môžeme ísť do toho auta? Necítim si prsty." povedala som. Bolo to prehnané, ale zima bola.

Dark BlueWhere stories live. Discover now