"AUBREY!"
Aubrey zalapala po dychu."Čo?"zasyčala a bolo evidentné,že pustila kľúčku akoby bola na ohni.
Zvuk niekoho a zalapanie podychu,a zrazu akoby Aubrey a Christina vzdychli úľavou.
"Holy shit!Elise toto nerob!"odsekla Christina podráždene.
"Čo?"spýtala sa Elise nevinne.
"Kričať tak moje meno a vydesiť nás na smrť!"vystrelila Aubrey jedovato.
"Prepáč..."povedala Elise pomaly a ja som si mohla len predstaviť ako jej tvár pomaly klesá.
Tam bola pauza.
"Čo tu vlastne robíte?"ozval sa Elisein hlas."Nieje to Justinova izba?"
"Hej,"odpovedali Elise a Aubrey naraz.
"Boli sme..."Christina sa odmlčala,nepochybne pozerala na Aubrey,aby vedela čo má povedať ďalej.
"Kontrolovali sme jeho izbu,"dokončila Aubrey vecne."Viem,že predomnou skrýva veci,myslela som,že by bolo dobré využiť príležitosť."
"Správne..."Elise sa pomaly odmlčala,akurát keď Justin za mnou strnul.
No,nemôžem ho viniť za to,že nieje úplne nadšený.
Kto do pekla si Aubrey myslela,že bola,ísť do niekoho izby bez jeho povolenia a špiclovať tu? (to aké slovo som práve použila?o.O)
"Prečo sii na schodoch kričala moje meno?"spýtala sa Aubrey drzo.Mohla som si len predstaviť ako prekrúca očami a podráždene si skúma nechty.
Suka.
"No,vedela som,že hľadáš Justina a som si celkom istá,že som niekoho počula hovoriť,že je dole.Viem,že si hovorila,že sa ho snažíš nájsť,aby ste vy dvaja mohli..opustiť party..alebo čokoľvek,takže..."Elise sa odmlčala,pravdepodobne pokrčila plecami."Je dolu."
Chvíľu bolo ticho,predtým ako Aubrey hlas zrazu odpovedal:
"Nemôžem uveriť,že šiel do pivnice bez toho,aby mi to povedal!Prehľadala som celý dom sakra a nemohla som ho nájsť!"Jej hlas bol ostrý a trpký.Podráždene vydýchla."No tak Chris.Poďme do pivnice.Ty tiež Elise."
Zvuk pomalého Christininho mrmlania za dverami,a ďalšia vec,ktorú som ja alebo Justin vedela,že tri páry nôh šli smerom k chodbe,potichu sa rozprávali medzi sebou a brblali o boh-vie-čom.
Justin a ja sme chvíľu čakali so zatajeným dychom,pozorne sme počúvali reptanie a zvuk krokov pomaly zaniknutých na chodbe,keď zamierili späť k miestu,kde bol večierok v plnom prúde.
Potom,pomaly a vďačne sme s Justinom,akoby naraz,vzdychli čistou úľavou.
Ďakujem.Bohu.
Nemyslím si,že som niekedy bola tak nervózna,vystrašená alebo úplne vydesená ako pred pár momentmi.
Po chvíli som sa mu otočila tvárou,takže som bola schopná vidieť jeho siluetu v tme.
"To bolo tesné,"vydýchla som,zhlboka som sa nadýchla,aby som upokojila svoje búšiace srdce.
"Príliš tesné,"zamrmlal si pod dychom.Mohla som vidieť ako si prehrabuje vlasy,vydychujúc rovnako ako ja."Doriti."
Nervózne som si hrýzla peru,rukou som si prešla cez pramene mojich vlasov.
Na dlhú chvíľu bolo napäté ticho,predtým ako Justin poznamenal:"Chceš...otvoriť dvere?Vzhľadom na to,že sú preč a tak..."
"Oh,"povedala som trápne,cítiac ako sa červenám do úžastneho odtieňu červenej(čo,naštastie,nemohol vidieť)"Yeah."slepo som sa natiahla po kľúčku.
