Mandy Nash
Zhlboka som sa nadýchla, napravila si batoh na pleci a mrzuto otvorila dvere do školy.
Tešila som sa do školy asi tak, akoby som mala ísť na návštevu do blázinca a popíjať tam čajík s pedofilom. So zlosťou som prešla chodbami a robila som maximum pre to, aby si som nevzbudila pozornosť. Dostala som sa k svojej skrinke. Našťastie nikto nestál na blízku. Rýchlo som vytočila kombináciu čísel. Otvorila som ju až na stý pokus. Hodila som batoh na zem a začala som hľadať to, čo budem potrebovať. Vytiahla som knihy z batohu a aj batoh som tam nedbalo hodila.
Narovnala som sa a smutne pozrela do temného priestoru v stene. Vzdychla som si a premýšľala aké knihy budem potrebovať.
Úprimne, nemohla som premýšľať. Bola som stále v šoku z toho, čo sa včera stalo u Justina v dome. Nemohla som na neho prestať myslieť. Čo bolo nepríjemné.
Všetko na čo som bola schopná myslieť bolo, ako som ho bozkávala a ako my povedal o tom, že si myslí, že sa o neho nikto nestará, nikto ho nepočúva a že ešte nemal normálny vzťah s dievčaťom. A potom tu bolo ešte to, že idiot, ktorý chodí s jeho vlastnou matkou ho udrel do tváre a spravil monokel. Bolo toho až príliš.
Práve som sa chystala vybrať si knihy na matiku a fyziku. Cítila som ako za mnou niekto prišiel a pritiahol si ma za pás. Naklonil sa a zašepkal do ucha. „Hej zlatko, chýbala si mi."
Otočila som hlavu. Greg si ma pritiahol a usmial sa. „Ach!" zvolala som s úľavou. „Nevedela som, že si to ty. Vydesil si ma."
Greg sa usmial, pustil môj pás a otočil si ma tak, aby som stála oproti nemu. „Kto by som mal byť?" Okamžite ma zaplavili spomienky na to ako som sa bozkávala s Justinom. Prehltla som sa a nervózne sa zasmiala . Greg sa zaškeril. „Prepáč. Trápny moment."
Rozhodila som bezstarostne rukami. „Ahoj."
Zasmial sa. „Ahoj."
„Ako sa máš?"
„Oveľa lepšie."
Usmiala som sa. „Ja tiež."
„Bol som nahnevaný, keď si utiekla z haly a neodpovedala na moje správy. Bola si v nemocnici?"
„Áno."
„Ako je na tom Ryan?"
„Je v poriadku. Nemyslím si, že dnes bude v škole, pretože má otras mozgu a veľa modrín. Pravdepodobne pár dní ostane v nemocnici. Ale stav sa mu zlepšuje. Bude v poriadku."
„To je úžasné! Som rád, že to tak je."
„Ja tiež. A prepáč, že som utiekla a nechala vás tam. Mala som naozaj strach a musela som sa uistiť, že je v poriadku."
Greg prikývol. „Chápem. Ale nabudúce by si mi mohla aspoň napísať."
Zasmiala som sa. „Dobre. Prepáč." V duchu som sa cítila smiešne nahnevane. Greg a ja sme spolu len niekoľko týždňov. Iste, je to trochu vážne medzi nami, ale ja som sa nechystala vziať si ho za manžela. V súčasnej dobe. Zdal sa mi trochu otravný.
„To je v poriadku." Usmial sa.
Vrátila som mu úsmev. Díval sa mi hlboko do očí, naklonil sa ku mne sa chytil ma za pás. Zavrel oči a potom sa pobozkal na ústa. Automaticky som mu bozk vrátila a položila si ruky na jeho krk. Páčilo sa mi bozkávať ho, ale nemohla som si nevšimnúť bolestný rozdiel v tom ako bozkával on a ako Justin. Cítila som sa pre to hrozne. Neznamená to, že sa mi bozkávanie s Justinom páčilo viac. Dobre, je to lož. Justinové bozky sa mi páčili viac. Oveľa viac. S Justinom to bolo o niečom inom. Cítila som sa s ním inak. Tak ako z filmu.
