Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla,trápne hľadiac na miesto kde sedel Greg,vyzerajúc extrémne nepoholdne a úzkostne.
Povzdychla som si. "Okay...um." Začala som konečne,prelámujúc ticho,ktoré medzi nami padlo odkedy sme si sadli a objednali dve malé kávy a tanier hranolčekov. "Prišli sme sa sem porozprávať,takže...poďme sa rozprávať."
Gregove oči,ktoré nervózne hľadeli po reštaurácií,blikli na mňa.
V duchu som si povzdychla.
Prakticky celý deň som strávila premietaním si predchádzajúcu noc,a všetky udalosti,ktoré sa stali na plese.
Skúsenosti s tými divnými pocitmi túžby k Justinovi,keď som tancovala s Gregom,vytratenie sa s Justinom a byť s ním nachytaná pri bozkávaní sa-Raynom,vysvetľovanie všetkého Raynovi a nútenie ho,aby udržal tajomstvo,to ako sme išli do Justinovho domu s Natashu a Gregom na after-party,ďalšie užívanie si s Justinom tam a prakticky sme boli prichytený Aubrey,hádka s Gregom a to ako som mu povedala,že potrebujem priestor...
Teraz keď som o tom premýšľala,bolo smiešne koľko sa toho stalo za jednu noc.
Nerozišla som sa s Gregom.Nie oficiálne.Ako som mu zopakovala niekoľko krát,keď sme stáli pred Justinovým domom,len som potrebovala priestor-a úprimne ani neviem čo to znamená a ako by nás to po dlhodobom odlúčení ovplyvnilo.
Súhlasila som,že sa s ním o tom neskôr porozprávam,avšak,tak som tu aj skončila,uprostred tejto malej schátralej reštaurácii v centre mesta.
"Správne," Povedal Greg,bubnoval prstami o matný povrch stola. "Poďme sa porozprávať."
Zobrala som si z prsta jeden z prsteňov a začala si ho,roztržito,krútiť tam a späť,čakajúc,keď nás naplnilo ticho,ktoré medzi nami novu padlo.
"Ja len..." Greg poklepal na stôl prstami,vydýchol a rukou si prešiel cez vlasy.Smutne na mňa hladel,na jeho tvári trochu zúfalý výraz. "Je mi vážne ľúto,že...no,to ako som sa minulú noc správal.Bolo to...odo mňa blbé."
"Nieje to len minulá noč,Greg." Odpovedala som. "To ako si sa správal minulú noc...vždy sa tak správaš."
"Ja viem," Súhlasil,prikyvoval hlavou a pozrel dolu. "Viem."
Nič som nepovedala.Len som sa trochu odklonila,sadla som si rovnejšie a prehodila som si vlasy cez plece.
Zízala som naňho cez stôl,akoby som čakala ,že to spracuje alebo začne znova hovoriť,ale on tam len sedel,kútikom oka skúmal smietku na pristieraní.
"Takže...." Jemne som sa ho snažila nabádať k rozprávaniu.
On bol ten ,ktorý o tomto tak strašne chcel hovoriť.
V ten moment,naša servírka-nízka zavalitá dáma,ktorá sa zdala sa zdala byť v polke päťdesiatky-pribehla k nášmu stolu,vyložila dva hrnčeky kávy a položila ich pred nás.
"Páči sa," Zacvrlikala.Potom vybrala malý tanierik zlatistých hranolčekov zo záhybu jej lakťa-kde to mala položené-a položila to do stredu stolu. "A tu to máme decká!" Vykríkla.Vráskavo sa na nás usmiala,pokrčila nosom hore a vyformovala pery-višňovo červené z nejakého lacno vyzerajúceho rúžu-do žiarivého úsmevu."Užite si to!"
Chvíľu som sledovala ako odkráčava-zažívajúc mierny záchvev podráždenia z toho,že sa k nám chovala ako k deťom.
Môj pohľad cestoval dopredu k poháru kávy,ktorý mi dala.Hrnček bol vyrobený zo silného bieleho porcelánu a na okraji bola viditeľná červená škvrna.Spravila som ksicht,mierne som pohár aj tanier odsunula,zrazu som zabudla na túžbu po káve,ktorá na mňa doľahla,keď som prišla.
