Nervózne som sa usmiala a pocítila som čudné chvenie v žalúdku. „N-naozaj?" spýtala som sa konverzačným tónom. Snažila som sa udržať hlas v pokoji. „Č-čo?" zastrčila som si prameň vlasov za ucho.
Greg sa otočil, zhlboka nadýchol a vošiel do obývačky. Išla som za ním. Zahryzla som si do pery. Sadol si do kresla, zopäl ruky v lone a pozeral na mňa bez emócii. Ticho kývol na kreslo oproti jeho. Nervózne prehltol, keď som si pokojne sadla na sedačku. Príval adrenalínu a nervy, rozbúchali moje srdce. Chvíľu sme sa na seba len trápne pozerali. Úžasné.
Ticho som si odkašľala. „Takže, uh..." začala som. „O čo si chcel hovoriť?"
„O Bieberovi." Pozeral mi priamo do očí.
„O tom idiotovi? Čo je s ním?"
Trochu nadvihol obočie. „Som stále zmätený, prečo si ho bránila..."
„Ja naozaj neviem, prečo." Klamala som. „Ja-ja neviem." Greg sedel a sledoval ma. Prižmúril oči. Klamala som mu. „Hej, ja len.." pokrútila som hlavou. „Je mi to ľúto. Nemala som byť na teba takú hnusná. Neviem, prečo som to urobila. Nechcela som." Greg na mňa stále nechápavo pozeral. Áno, ja som sa mu normálne ospravedlňovala. Čo iné som mala robiť? Keby som mu povedala, prečo som na neho bola hnusná, nebolo by to príjemné. Ako som tam sedela a nervózne pozerala na Grega, hrýzla som si líce v márnej nádeji, že to pochopí. V tom ma niečo napadlo. Plán, ktorý zahŕňal ďalšie klamstvo. Ale bolo to geniálne.
„Hej, ja len..." smutne som sa na neho pozrela. „V tejto dobe sa so mnou niečo deje. Celý ten projekt ma rozčuľuje. Neznášam to. A neznášam aj to, že musím pracovať s tým idiotom. Viem, že som sa ho zastala a bolo to hlúpe, neviem prečo som to urobila. Nespala som v poslednej dobe, som vystresovaná a hovorím hlúposti. Naozaj som to tak nemyslela." Pozerala som sa na neho, či to pochopil a zožral. Nedokázala som to posúdiť.
„Aha. No, si v poriadku? Nespala si?"
Zaklamala som. „Nie."
„Ooo, zlato. Je mi to ľúto. To kvôli Bieberovi?"
Prehltla som. „Hej, je to somár."
Výborne. Aby bolo jasné. Bieber je debil. To nemožno poprieť. A áno, priznávam. Nie, nie. Máme niečo spolu. Oh áno.
„Je mi to ľúto. Mám mu nakopať zadok?"
Zasmiala som sa. „Nie. Som si istá, že to bude v poriadku."
Zazvonil mi mobil. Odtiahla som sa od Grega a otvorila správu. Od: Penny: Hey maderz! Nevidela som ťa roky! Máme doma malú rodinnú oslavu, pretože Ryan je už doma z nemocnice! Musíš prísť! dlho som ťa nevidela.
Okamžite sa mi rozžiarila tvár. Ryan je doma? Rýchlo som jej napísala, že prídem. Penny je moja a Ryanová sesternica. Je od nás o rok mladšia a dobre s nami vychádza. Bohužiaľ žije v inom meste, takže sme ju často nestretávali. Ale bola som ochotná ísť pol hodiny do jej domu a vidieť Ryan a celú rodinu.
„Čo je?" spýtal sa Greg.
„Ryan je doma z nemocnice."
Usmial sa. „Naozaj?"
„Mhm! Som tak šťastná."
„Ja tiež! To je úžasné."
„Vďaka. Moja sesternica mi práve napísala, že bude u nej oslava, takže tam dnes pôjdem."
Jeho úsmev sa vytratil. Zamračil sa. „Počkaj..dnes večer?"
Prikývla som. „Mhm."
„Myslel som si, že dnes večer ideme von aj s Natashou. Tasha za chvíľu príde a niekam pôjdeme."
