Natočila som kombináciu na zámku svojej skrinky a praskla som z dverami,chvíľu som ich držala otvorené a bezvýznamne som zízala do malého,tmavého priestoru.So založenými rukami som sa čudovala,aké knihy potrebujem toto ráno na prvé hodiny,ale moja myseľ bola zväčsa sústredená na jedinú vec:
Moment,keď ma Justin nazval krásnou.
Jednoducho som to nemohla dostať z hlavy.
Možno to bolo preto,že som nebola zvyknutá ,aby ma ľudia nazývali krásnou alebo to bolo preto ,že to bolo niečo naprosto a úplne iné počuť to od Justina,niečo tak neflirtujúce,naozajstné-a myslené na mňa.
Vážne som si nebola istá.
Bez ohľadu na to,prakticky,to bolo šialené.
Preložila som si gaštanové vlasy na rameno,zohla som sa a vybrala som si svoju kalkulačku a učebnice z donej časti skrinky.
hneď ako som sa narovnala ,zadívala som sa do skrinky ,zatial čo som jednou rukou zvierala knihu a druhou som si zastrčila vlasy za ucho,videla som ako ku mne z prava pristúpila Natasha.
"Whoooa."povedala,vytreščila oči a než som sa spamätala prišla ku mne a schytila dvere od mojej skrinky.
Otočila som sa na ňu a spýtavo sa na ňu pozrela."Tiež ťa zdravím,"odpovedala som.
Nervózne sa zachichotala,hrýzla si peru.
"Čo?"spýtala som sa po chvíli,dívajúc sa vyplašene.
Znova sa iba zachichotala a v rozpakoch si poškriabala hlavu,jednou rukou si prešla po svojích chaotických špinavo-blond pramienkoch.
"Čo je?"spýtala som sa znova.
Prečo sa správa tak divno?
Znovu si poškriabala vzadu svoju hlavu a odkašľala si."Pozrela si sa...Um..pozrela si sa v poslednej dobre do zrkadla?"
Dívala som sa na ňu,pomaly som zvráštila obočie."Prečo?"pomaly som sa spýtala,cítiac malú vlnu paniky ,ktorá ma začala ovládať.
Pobavene sa na mňa pozrela,predtým ako sucho povedala:"Máš cucflek velikosti Jupiteru."
Moje oči sa rozšírili."Čo?"povedala som nahlas,okamžite som sa vrhla na svoje dvere svojej skrinky,objavujúc sa vo svojom magnetickom zrkadle,ktoré sa mi týčilo vo vnútri.
Jasné,priamo v strede môjho krku,tak aby to každý mohol vidieť,keďže moje vlasy som mala na ramene,bol obrí cucflek.
Bavíme sa o obrovskom.
Megaveľkom.
Veľký ako zápasník sumo na steroidoch.
Možno väčší.
"Do riti,"zamrmlala som.
Natasha si založila ruky a uškrnala sa na mňa,pomaly a znalecky,zdvihla jedno obočie."Bavili ste sa s Gregom minulú noc?"odfrkla si,pobavene zavrtela hlavou.
Trochu som sa na ňu na oblátku usmiala,predtým ako som v zrkadle začala skúmať svoj krk a rýchlo som sa snažila rozhodnúť čo s tým budem robiť.
Nemala som žiadny makeup,aby som sa pokúsila zakryť to.
Bože,zabijem Justina.
On bol ten ,ktorý nedokázal prestať bozkávať môj krk ,v noci v jeho aute.
To bolo po tom,čo sa moje oči rozšírili a v žalúdku som cítila intenzívny pocit.
Justin.
