Duch

Kapitola 2.

V podstate by sa dalo povedať že ma znásilnil.  Ďalší deň som sa zobudila so strašnou bolesťou hlavy a v Patrikovom náručí. Odvtedy sme spolu začali chodiť. Ja viem že by si niekto mohol povedať že som hlúpa keď som sa dala dokopy s chalanom, ktorého som poznala iba deň a prakticky ma za ten jeden deň stihol už aj znásilniť ale mne to bolo u riti.

V tej skupine to bolo každému jedno. Aj tak tam sa jebal každý s každým. Patrik bol zo začiatku zlatý. Ale po asi 7 mesiacoch čo sme spolu chodili sa začal správať ako chuj.

Behal za inými babami. Začal ma ignorovať až som ho jedného dňa našla s nejakou babou v posteli. Rozišli sme sa. Pochopiteľne. A život pokračoval ďalej. Stýkala som sa s ďalšími hajzlami a rôznymi feťákmi ale nikdy som sama nebral drogy. Čo je teda dôležité podotknúť.

Až do vtedy čo som nespoznala Dana. Bol to chalan ktorý predával a sem tam bral drogy. Páčil sa mi a ja zas jemu. Začali sme spolu chodiť
Zopár krát mi ponúkal nejaké niečo. Ja vlastne ani neviem čo to bolo no to je fuk. Najskôr som to odmietala a on to rešpektoval. Ale premohla ma zvedavosť z niečoho neznámeho, nelegálneho. Nabrala som odvahu a spravila som to. Ja som to kurva spravila. Tú najväčšiu chybu svojho života. Iba raz som ho požiadala o jedno potiahnutie zo záhadnej sklenenej fajočky. Cítila som sa tak badass. No nikdy som to nemala robiť. Zachutilo mi to a tak som s tým začala. Najskôr iba príležitostne.

Keď sme išli niekam von a tak. Ale potom som tomu prepadla. Nemohla som bez toho vydržať. Peňazí som mala dosť a tak som si to kupovala od Dana. Teraz keď si tak na to spätne spomínam mi dochádza aký to bol chumaj. Vôbec mu nevadilo že sa jeho dievča stalo závislou. Jemu išlo iba o prachy a o to aby mal kde strčiť vtáka.

Ten pocit keď som to fajčila bol nezabudnuteľný. Taký nával energie. Keď som to nemala mala som chuť vraždiť. Bolo to ako keby odtrhli malé dieťa od svojej matky. A Dano mi to s radosťou dodával. Pozeral sa na mňa ako padám ku dnu a nezastavil to. No teraz viem prečo to robil. On sa so mnou len hral svoju chorú hru. Roztočí kolotoč mojej vlastnej záhuby. V ktorej ma drží do dnes. Ja sa ale čudujem že ani mňa a ani jeho nikdy nedostala polícia. Mala som šťastie? Alebo nie? Možno by mi bolo lepšie vo väzení. Možno.

Tackala som sa životom. Chodila uličkami. Skúšala kadejaké drogy. No nikto z mojich blízkych ani kamarátov ma nezastavil. A moji rodičia sa ma ani raz nespýtali kde som kurva bola. Nestála som im ani za skurvenú jednoduchú otázku.