Moja mama bola už mesiac v kóme. Jej stav sa nezlepšoval práve naopak. Začínal sa čím ďalej tým viac zhoršovať. Prestávali jej pracovať orgány. Bola som z toho v koncoch. Doktori jej nedávali ani najmenšie šance na prežitie. Von som prestala chodiť. Stýkala som sa len s tými najbližšími. Prespávala som u Dana.
Spomenula som mu čo sa stalo Katke. Vravela som mu aj že sa chcem pomstiť Patrikovi. Keď som mu to povedala začal ma od toho odhovárať. Vraj sa o mňa bojí. Odložila som to teda.
Môj zdravotný stav sa zlepšil bola som už skoro v poriadku. Katke som dala tie peniaze. Hneď na druhý deň tam šla ale bohužiaľ ju museli odmietnuť pretože sa najskôr musela objednať. Nedalo sa to vybaviť na počkanie. Aj napriek tomu sme sa šli spoločne opiť. Pamätám si že mi celý večer ďakovala.
Tá neznáma vec čo som si chodila kupovať k tomu chlapovi mi chýbala. Veľmi som ju chcela naspäť. Povedala som to teda Danovi. Zohnal mi to ale povedal mi že to robí posledný krát. No jasné. To boli len jeho plané keci. Keby ste vedeli aké svinstvá do mňa pumpuje teraz. Ja to vlastne tiež neviem.
Jeden večer keď som bola tak celkom na dne a utápala som sa v depresii ma Dano vytiahol von. Že sa musím vrátiť naspäť medzi svojich. Tak som sa dala do poriadku a šli sme.
Keby ste videli všetkých tých ľudí aký boli šťastný z toho že som prišla. Musela som všetkým odpovedať na otázky ako napríklad: ,,Boha Lola kde si bola chýbal si nám,, alebo aj ,,Lola počul som že sa ti stalo niečo zlé je to pravda,, a podobne. Samozrejme som im nepovedal úplnú pravdu lebo väčšine z nich som aj tak neverila.
Bavili sme sa samozrejme sme pili a fajčili kadečo. Z toho ako sme pili mi bolo treba ísť na záchod. Tak som išla. Keď som tam prišla uvidela som jednu z mojich kamarátok ako si pichá do ruky striekačku naplnenú bielou tekutinou. Pozrela sa na mňa a vpustila si tú látku do žili. Spýtala sa ma či chcem aj ja. Váhala som. A vtedy som spravila naozaj najväčšiu chybu svojho života. Zobrala som si to aj ja.
Mala som z toho dobrú náladu zo začiatku ale keď som prišla k Danovi domov začal som mať strašné halucinácie. Dano sa ma pýtal že čo mi je. Prejavoval o mňa falošný záujem a starosť. Dobre vedel čo mi je a aj čo som si to zobrala.
Od vtedy som na tom začal byť závislá tak ako na predošlej neznámej látke a všetko sa zmenilo. Prešla som od jednej závislosti ku druhej.
YOU ARE READING
Duch
HorrorOna: Ozajstné utrpenie nie je známe. Myslela som si to kým som sa nedostala k nemu. Vždy som o tom tak nejako rozmýšľala. Aké by to bolo byť unesená možno znásilnená, dobitá a tak. Potom som to zistila. Tanec s diablom si vyberie svoju daň. On: Utrp...