Duch

Kapitola 47.

Zaviedol som ju do izby a zamkol. Videl som jej nenasýtené oči cez malé okienko na dverách. Dívala sa skrz. Doslova skrz mňa. Pri tom pohľade mi prechádzal mráz po chrbte. Chcel som odísť ale nedokázal som sa akoby pohnúť z miesta. Ale niečo mi v hlave nakoniec preplo. Počul som hlas. Ženský šepot. Nebol to Lolin hlas. Bol to neznámi hlas. Jediné čo povedal bolo ,,Choď,,. Z nejakého dôvodu som ho musel poslúchnuť. Bol som ale rád že som ho poslúchol. Ako by ma vyslobodil zo zajatia.   Cestou naspäť som sa zastavil v laboratóriu.

,,Leo prosím ťa poď so mnou potrebujem aby si ošetril Teodora.,,

,,Daniel sa zase utrhol z reťaze čo?,,

,,Viac menej.,,

Položil skúmavky čo držal v rukách a šli sme.
Neznášam to laboratórium. Ten smrad takej nezdravej čistoty. Nechápem ako tam môžu tráviť všetok svoj čas.

Teodor stále sedel pri stene. Nepravidelne dýchal a oči mal zavreté.

Jednej veci nerozumiem. Má dar ktorý mohol využiť k tomu aby neskončil takto ale on ho nevyužil.

Leo si kľakol k nemu  a začal ho vyšetrovať. Teodor pomaly a ťažko zdvihol hlavu a pozrel mi priamo do očí.

,,Ty niesi ako Daniel. Prečo mu robíš sluhu? Máš na viac. Nemusíš počúvať každý jeho rozkaz. Chováš sa ako jeho cvičená opica.,,

Prehováral mi priamo do duše. Jeho slová dávali zmysel. Ale nemôžem ho počúvať a nemôžem sa vzopierať Danielovi. Skončil by som ako oni.

,,Nie neskončil by si. Spoločnou silou by sme ho dokázali prekonať.,,

Odvrátil som zrak.
Lola sedela na stole a podopierala si hlavu rukami.

,,Nemá nič zlomené ani nemám žiadne vážnejšie zranenia sú to len škrabance a modriny. Môže ísť naspäť do izby.,,

Leo vytiahol obväz z vrecka obviazal mu čo bolo treba a odišiel.

,,Vstaň!,,

,,Ako asi?,,

Pomohol som mu vstať a oprel som ho o stenu.

,,Lola poď mi pomôcť odniesť ho do izby.,,

Spoločne sme ho podopreli a odniesli do izby.
Potom sme smerovali k jej izbe.

,,Nechcem byť s ňou v jeden miestnosti.,,

Zastavila pozerala na mňa od plaču červenými očami.

,,Lola vieš že to inak nejde.,,

,,Musí to ísť. Ja chcem ďalšiu dávku toho svinstva.,,

,,Nemôžem ti ju dať bez Danielovho súhlasu.,,

,,Prosím.,,

Z oka sa jej vytlačila krvavá slza.

,,Si v poriadku?,,

,,Nie už s ňou nemôžem byť ani sekundu ona ma ničí.,,

Prišiel som k nej bližšie chytil som ju za tie útle a kostnaté ramená. Nemôžem vidieť keď plače. Vždy som radšej odišiel keď začala.
Kurva Paťo  teraz máš šancu niečo spraviť.

,,Ja skúsim niečo spraviť.,,

,,Som si istá že ak by som dostala ďalšiu dávku tej veci tak by som nemusela byť s ňou. Veď  jedna skúmavka im určite nebude chýbať a Daniel o tom ani nebude vedieť.,,

,,On vie o všetkom. Pozri jediné čo pre teba môžem teraz spraviť je dať ťa do izby čo je hneď vedľa tej vašej spoločnej.,,

Vyšli jej ďalšie slzy. Neviem čo ma k tomu prinútilo ale musel som ju objať. Pritiahol som si k sebe ešte bližšie a spravil som to. Pevne ma stisla a vzadu na chrbte mi jej maličkými rúčkami krčila mikinu. Páchla krvou, bolesťou a smútkom. Nemôžem už ďalej. Nemôžem ju nechať trpieť ale ak pomôžem jej pomôžem aj tej druhej a to nechcem.

,,Poď musíme už ísť.,,

Pomaly som ju pustil. Na tričku mi po nej zostali dve malé krvavé škvrny vo výške jej oči. Chytil som ju za ruku a odviedol ju ku dverám jej novej izby. Posadil som ju na posteľ a odišiel ku dverám.

,,Keby si čokoľvek potrebovala krič postavím ti pred dvere takého ochotnejšieho ochrankára.,,

,,Ďakujem.,,

Kívol som hlavou a zavrel dvere.

,,Keby sa niečo dialo okamžite prídeš za mnou okey?,,

,,Áno pane.,,

Katka
No konečne kapitola s normálnou dĺžkou.
Fakt sa ospravedlňujem.
Všimla som si že  sa pomaly už dostávame k 8k. Dopredu vám ďakujem a hlavne tým ktorý tento príbeh čítajú aktívne. Som rada že vás to ešte neprestalo baviť.
Môj Instagram: katyshu_

Stay Alive |-/