Duch

Kapitola 11.

Nebola som tam sama. Dokopy nás bolo 10. Každá z nás mala vlastnú klietku, dostávala najesť a aj napiť. Každý deň za nami prišiel a pichol nám niečo do žili. Keď sa niektorá z nás vspierala dostala poriadne na piču. Všetky sme sa ho báli. Prečo? Pretože jedným z mnohých dôvodov bol aj ten že pred našimi očami zabil jedno dievča len kvôli tomu že nechcela prestať plakať. Proste vytiahol z poza chrbta zbraň devinu a strelil jej do hlavy.

Často krát keď za mnou prišiel som sa ho pýtala prečo to robí. On sa len usmial a odišiel. Snažila som sa rozprávať s ostatným ale ony mi neodpovedali. Len sa na mňa pozreli pokrútil hlavou a odvrátili zrak preč odo mňa.

Nevedela som čo je s mojim otcom. Či si vôbec všimol že som zmizla.

Bola som pripravená na svoj koniec.

Jedného dňa ale neprišiel sám. Priniesol si zo sebou posilu. Bol to Patrik. Obaja sa postavili pred naše klietky a začali sa obzerať. Patrik začal rozprávať: ,,Teraz si z vás vyberieme dve babi ktoré pôjdu s nami". Počas toho ako rozprával sa pozeral na mňa. Daniel potom pokračoval:,,Pokiaľ niektorá z vás bude robiť problémy tak ju buď potrestáme alebo zabijeme. Ešte sa rozhodneme podľa toho ako sa nám budete páčiť." Potom si niečo pošepkali a začali si vyberať. Prechádzali sa pomedzi klietky. Ako keby boli v nejakých pojebaných potravinách.

Daniel sa blížil k mojej klietke.  Na chvíľu sa tam zastavil a díval sa na mňa. Chytil sa mojich mreží a usmial sa. Nebol to normálny úsmev ale bol to taký ten psycho úsmev. Začala som sa ho báť. Našťastie sa pochvíli pustil mreží a pokračoval ďalej. Vydýchla som si. No dlho som nebola spokojná pretože prišiel Patrik. Otvoril moju klietku a zdvihol ruku smerom ku mne. Pomohol mi vstať a zobral ma von z tej klietky. Daniel vošiel do jednej z tých klietok. Dievča pred ním začalo cúvať. Zdrapil ju za ruku.  Začala kričať a brániť sa. Daniel zaťal päsť a vrazil jej. Potom po nej zazjapal: ,,Čo som povedal?"
Bála som sa čo s nami idú spraviť.

Patrik ma jemne potiahol za ruku a odišli sme odtiaľ.