Duch

Kapitola 37.

Zaklonil som hlavu trochu som zavrčal. S menšou nechuťou som otvoril dvere. Zúfalý pohľad smerujúci na mňa je prvé čo zbadám. Tvár mala mokrú od sĺz a make-upvšade rozmazaný. Zabuchol som dvere. V rukách zvierala prikrývku z postele. Doslova sa ju pokúšala roztrhnúť. Zobral som si stoličku a ako obvykle som si na ňu obkročmo sadol. Trochu som sa usmial aby sa uvolnila.

,,Kde som a prečo som tu, čo sa včera stalo...,,

,,Shhhhhhhhhht.,,

Musel som ju zastaviť. Nemám náladu počúvať tieto prijebané otázky.

,,Teraz budeš pracovať pre mňa a budeš tu žiť. Okrem tohto ťa nemusí zaujímať nič iné.,,

,,Ty ma tu chceš väzniť?,,

,,Povedzme že áno.,,

,,To nemôžeš!,,

Z chuti som sa zasmial.

,,Myslíš. Kto ma zastaví.,,

Doširoka roztiahnem ruky aj kútiky na perách.

,,Toto všetko patrí mne.,,

,,Toto ti neprejde začnú sa po mne zháňať.,,

,,A kto už by sa len po tebe zháňal.,,

,,Môj otec.,,

,,Tvojho otca aj ostatných považuj za mŕtvich.,,

,,Nie oni nie sú mŕtvi. To je nemožné.,,

,,Máš pravdu prakticky mŕtvi ešte nie sú ale do večera budú. Ja dokážem nemožné dievčatko moje keby to tak nebolo tak toto miesto by v živote nevzniklo.,,

Po lícach jej začali stekať slzy. Myslím že moja práca tu skončila.

Postavil som sa a vrátil som stoličku na miesto. To aby tu nemala neporiadok. Postavil som sa ku dverám.

,,Prajem ti pekný zbytok pobytu.,,

Hneď ako som zavrel dvere počul som hlasité trieskanie do dverí a spršku nadávok. Má trochu oneskorené reakcie. Spokojne som si odkráčal do pracovne. Mal som totiž ešte nejaké papierovačky. Musím vybaviť to s tým Irininym otcom.

Sadol som si za stôl a začal s vypisovaní. Popritom som si užíval syntetickú chuť nikotínu a mentolu z mojej elektronickej cigarety. To je môj balzám na nervy.

Už som bol skoro na konci. Zostal mi už len posledný papier keď ma vyrušil človek bežiaci po chodbe. Rýchlo som sa postavil zo stoličky a vybehol som na chodbu. Bola to Lola. Kurva. Bežal som za ňou. Okamžite si ma všimla a trochu zrýchlila. Je to tu postavené trochu ako bludisko a preto človek ktorý sa tu nevyzná sa tu ľahko stratí. Zahnal som ju do slepej uličky. Prišiel som k nej a chcel som ju zobrať naspäť do laboratórie ale nie ona so mnou začala biť. Vrazila mi päsťou do tváre. Hlava sa mi otočila doprava. Ona sa na mňa pozerala trochu vydesene a potom zodvihla ruku že mi ide napáliť ďalšiu ale to sa jej nepodarilo. Zachytil som jej ju a úder som jej vrátil zatiaľ čo som jej ruku stále držal vo vzduchu. Po údere sa mierne predklonila a ja som dostal príležitosť ju kopnúť kolenom do brucha a tak som tú príležitosť zúžitkoval. Spadla na zem kde som ju ešte raz kopol. Kašlala a posúvala sa dozadu až kým nenarazila na stenu za ňou. Tam som ju chytil za krk a vytiahol hore. Z posledných síl po mne cápala tými jej slabnúcimi rukami a snažila sa vydať nejaký zvuk. V tejto fázy som usúdil že už by bolo dobré ju pustiť. Predsa ju nechcem zabiť.

Spadla na zem ako vrece zemiakov. Chytil som sa za peru a ako vždy mal som ju rozťatú. Ona sa hmýrila na zemi a sťažka dýchala. Vyložil som si ju na plece a šiel s ňou za Leom.

Prišiel som tam. Zavolal som ho. Díval sa na mňa ako debil.

,,Nezdá sa ti že ti tu niečo chýba?,,

Sarkasticky som sa ho spýtal.

,,Ani nie lebo tá baba je tam pripútaná na lôžku.,,

On mi rovnako sarkasticky odpovedal a ukázal na postel. Ona tam naozaj ležala.

,,Takže toto je tá druhá Lola. Kurva. Pripútaj ju na samostatnú posteľ. A dávaj na ňu lepší pozor.,,

Prikývol a šiel pre posteľ. Ja som si tam na neho počkal. Za chvíľu sa vrátil ja som mu ju tam nechal a šiel som ku dverám.

,,Nemusel si ju tak strašne zbiť.,,

,,Musel aby si zapamätala.,,

Katka