Duch

Kapitola 5.

Nechcela som sa na nich ani pozrieť. Cítila som sa tak ponížená. Na ich otázky typu ,,čo sa ti stalo, kto ti to spravil,, som neodpovedala. Keď videli že nemám záujem komunikovať odišli. Po líci mi stiekla horká slza. Snažila som sa postaviť no nedalo sa. Pekelne to bolelo. Odkrila som prikrývku a zbadala som že mám obviazaný celý hrudník. Naspäť som sa zakryla.

Chytila som si tvár. Pod prstami som cítila nejaké neznáme predmety. So strašnou bolesťou som sa nahla ku stolíku vedľa mojej postele a zobrala som mobil. Dolnú peru som mala rotrhnutú, od oka až do polovice líca som mala zošitú ranu a na čele som mala leukoplast. Okrem toho som mala aj nejaké tie modriny. Položila som mobil naspäť.

Hrozne som sa rozplakal. Slzy mi stekali po tvári prúdmi. Nevedela som čo ďalej. Zobrala som znovu mobil a zavolala som Danielovi. Povedala som mu že som v nemocnici. Prišiel za mnou. Keď ma uvidel v jeho očiach som zbadala zdesenie, prekvapenie, ľútosť, previnilosť a ešte niečo čo sa ale veľmi ťažko opisuje bolo to nepatrné ale bolo to tam niečo ako náznak takého sadistického potešenia akoby sa mu to tak trochu páčilo čo vidí. Tento pocit bol absolútne odlišný od tých predošlich.

Prišiel ku mne a sadol si na stoličku. Prešiel pohľadom po mne. Cítila som sa tak bezmocne a zúfalo. Pozrel sa mi do očí a konečne prehovoril. ,,Sľubujem že už sa nebudem chovať ako debil a nedovolím aby ti niekto znova ublížil. Keď zistím kto ti to spravil tak ho zabijem. Ty patríš mne a toto viac nedovolím. ,, Dohovoril a pobozkal ma.

Posledná veta ma trochu vydesila povedal ju totiž tak monotónnym a ľadovým tónom akoby som vážne bola jeho majetok už navždy. Nedávala som však na sebe znať môj strach z jeho prehlásenia. Akoby vlastne mohol niečo zbadať na takej zmrzačenej tvári. Odvtedy za mnou chodil každý deň.

Po 2 týždňoch ma pustili z nemocnice. Bola som šťastná že už nebudem musieť byť zaveretá medzi štyrmi hnusnými bielimi stenami. Z nemocnice som šla rovno k Danielovi. Keď ma uvidel vo dverách okamžite ma objal. Pustil ma dnu. Sadli sme si. Chcel aby som mu povedala úplne všetko a do posledného detailu. Vravela som mu že to nechce počuť a že sa mu to hanbím povedať no on sa nedal odradiť. Povedala som mu úplne všetko. Jeho reakcia? Díval sa na mňa a nepovedal ani slovo. Až po piatich minútach prehovoril: ,, Nechcem aby si viac kupovala tú sračku ak veľmi budeš chcieť tak prídeš za mnou ale najradšej by som bol keby si s tým úplne prestala, ďalšia vec je že chcem aby si mi presne ukázala miesto na ktorom ti to spravil a posledná vec chcem aby si mi odpustila toto všetko sa nemuselo stať keby som ťa nepriviedol ku drogám.,,