Duch

Kapitola 52.

Pohľad Patrika...

Lola po toľkom vymýšľaní nápadov ako prešťať Daniela zaspala. Ležal som spolu s ňou na posteli a obímal som ju. Podchvíľou sa trhala zo zlých snov. Musím sa za ňu pomstiť.

Musím teraz vybudovať niečo ako armádu. Sprosté pomenovanie. To je ale jedno. Musím povedať Danielovy aby sme začali vyrábať viac séra. Ja ho zrejme budem musieť tiež užívať aby som sa mu mohol lepšie brániť. Aj keď silne pochybujem o tom že sa nám to podarí. 

Pri najlepšom k nám bude zhovievavý keď nás chytí a priloží nám každému na čelo zbraň. Tá guľka by bola vykúpenie pri pomyslení na to čo by s nami robil v inom prípade. Ale musím to aspoň vyskúšať.

Potrebujem si zohnať budúcich potencionálnych spojencov ale nie len z vezňov ale aj zo zamestnancov. To bude kurva ťažké.

Pohľad Daniela...

Kurva kde je ten potkan zase zalezený. Ten Paťo ma už jebe ako sa furt niekde zašíva. Môžem sa na neho vysrať. Dlho som sa nebol pozrieť za mojou ruskou kurvičkou. Nakráčal som k Irininej cele. Otvoril som. Sedela v kúte na posteli ani len nezdvihla hlavu. Myslím že už prišiel pravý čas na to aby som jej začal podávať sérum. Ako som prišiel som aj odišiel a šiel som za Leom. 

,,Daj mi 2 striekačky.,,

,,Ideš dávať dvojitú dávku.,,

,,Hej nech to ide rýchlejšie.,,

,,Dávaj si ale pozor. Transformácia bude síce trvať o polovicu kratší čas ale u objektu môže vyvolať veľmi silné záchvaty  ktoré môžu byť smrteľné. Daj mu to s takým polhodinovým odstupom.,,

,,Okey. Ešte ako dlho asi bude trvať kým bude ako si povedal ty pretransformovaná?

,,Pri dvojitých dávkach každý deň to budú 2 týždne. Trochu sme to sérum ešte upravovali zaberá oveľa rýchlejšie.,,

Dal mi striekačky a ja som si spokojne odkráčal. Vrátil som sa k nej do cely. Stále tam sedela ani sa nepohla. Vošiel som. Tento krát sa však aspoň uráčila zdvihnúť tú mastnú gebuľu.

Pohľad Iriny...

Nemôžem stále uveriť tomu kde som sa dostala. Ťažko sa mi dýcha. Neverím že som uverila tomu nechutnému tyranovy . Slzy mi stekajú po lícach. Neverím že moja rodina už nežije, že som tu zostala sama, že mi nikto nepomôže. Zmocňuje sa ma úzkosť v silných návaloch. 

Počujem dvere. Dvíham hlavu. Vidím ho toho čo mi zničil život. V ruke drží 2 striekačky. Možno sa zľutoval nado mnou a ide ma usmrtiť. Ale pochybujem.

,,No konečne sa zase vidíme. Dneska máme krásny deň a ja mám celkom dobrú náladu. A ako sa máš ty moja? Určite dobre veď lepšieho miesta na tomto svete niet.,,

On sa usmieval. Škodoradostným a zlým úsmevom. 

,,Čo si urobil s mojou rodinou?,,

,,Ale zlatíčko nechceš ma predsa dneska nahnevať. Zabudla si predsa? Teraz sme my tvoja rodina. Inú už nemáš.,,

Znovu sa zlovestne usmial. Zatiaľ čo mňa jeho slová mrazili po celom tele. Moja rodina je mŕtva. 

,,Daj mi rúčku zlatko.,,

,,Nie. Čo mi chceš urobiť? Chceš ma zdrogovať a predať na orgány?,,

Chytil záchvat smiechu zatiaľ čo ja som to myslela úplne vážne. 

,,Ty si dneska taká vtipná. Neboj sa len to trošku pichne ako včielka a bude ti možno trošku zle.,,

Schmatol mi ruku. Začala som sa trhať. Stisk mal stále silnejší a ja so sa stále viac bránila. Položil si striekačky. Schmatol ma za obidve ruky a prudko ma odhodil na zem. Pri náraze som jebla hlavou o zem. Bála som sa ho. Začala som ustupovať dozadu a on sa približoval.

,,Prečo robíš problémy? Teraz ťa za to musím potrestať. A ver mi že toto bude bolieť viac.,,

Zatlačil ma až ku stene. Usmial sa a nemilosrdne do mňa začal kopať.  Kopol ma do hlavy, do brucha, do nôh, chrbta a ešte 7x do brucha.

Strašná bolesť sa mi rozliehala po celom tele. Nedalo sa mi dýchať. Len som kašľala a kričala. Čím hlasnejšie boli moje stony a výkriky o pomoc tým silnejšie do mňa kopal. Ako keby mu to dodávalo silu. 

,,Prosím, prosím prestaň,,

Stihla som zo seba vytlačiť ešte pred tým ako zo mňa stihol vykopať dušu. Prestal. Otočil sa a zobral jednu striekačku. Kľakol si ku mne.

,,Vidíš teraz ťa to bude bolieť ešte viac ako ťa to mohlo predtým.,,

Zobral mi ruku a vpichol mi to do žili. Hneď ako mi tam vtlačil prvú kvapku som mala pocit akoby mi išlo roztrhnúť žilu. Ako keby v tej tekutine boli malé kryštáliky ktoré mi rezali z vnútra žilu. Pomaly sa to rozliehalo po celom tele. Neznesiteľná a prenikavá bolesť, tlak v hlave a hukot v ušiach, necítila som si končatiny od bolesti. Bol to pocit pri ktorom sa mi zdalo že mi milióny malých žiletiek reže svaly. 

,,Za takú polhodinku som späť aby si si znovu mohla užiť tento príjemný pocit. A zajtra znovu, a aj napozajtra, a takto celé 2 týždne až kým sa z teba nestane jedna z mojich príšer.,,

Otočil sa a odchádzal.

,, NIE, NIE, NIE...,,

Zjapala som z plných pľúc a zvíjala sa na zemi. Už nemám šancu.

Katka 

Sry že som stále nezmenila ten cover ale ľudia úprimne? Mne sa to mrte páči. Ja viem že som spravila hlasovanie a že je to nefér ale ja si to nechce zmeniť. Prepáčte. A táto kapitola je z môjho pohľadu taká meeeh. No vyjadrite sa mi k nej do komentárov a utvorte si vlastný názor. Ja osobne mám pocit že sa tam začínajú niektoré veci opakovať. Pls vyjadrite sa mi k tomu vy bo ja fakt neviem už.  Vopred ďakujem za všetky komenty. 

Instagram:katyshu_

Stay Alive |-/