Duch

Kapitola 6.

Odpustila som mu. No nemala som to robiť. Potom som to všetko pochopila bola to časť jeho chorej hry. Možno keby som mu neodpustila tak by som nedopadla takto. No možno by som dopadla úplne rovnako. Alebo by to bolo o trochu horšie. No to je jedno. Musím ale priznať že za tie 3 mesiace sa ku mne správal ako ku kráľovnej. Ale vráťme sa k tomu ako ma pustili z nemocnice. Ten týždeň som bola u neho. Pamätám si úplne presne že vo štvrtok mi zrazu povedal že ideme von. Chvíľu som protestovala predsa len po tak traumatickom zážitku som nemala chuť sa socializovať plus tá tvár sa mi ešte stále nezahojila úplne stále som vyzerala ako obluda. Lenže Danielov prísny pohľad a bojový postoj ma presvedčili aj tak to vyzeralo tak že nemám na výber a moje slovo nestojí za nič.

Zobrala som si teda veci a šli sme. Ani som nevnímala cestu. Po pol hodine som zistila kde sme. Zavliekol ma na to miesto. Na miesto na ktorom som skoro zdochla. Začala som sa báť pýtala som sa ho prečo sme tu. On mi povedal: ,, Pretože sa chystám splniť svoj sľub.,,
Vravela som mu že tam nechcem ísť. No on na to iba: ,, Neboj sa on sa ťa ani nedotkne. O to sa postarám.,,

Chytil ma za ruku a vošli sme dnu. Bol tam. Dano k nemu prišiel a povedal: ,, Pamätáš si ju.,, Chlap neodpovedal. ,,To je dievča ktoré si pred troma týždňami skoro zabil. Potupne si ju znásilnil a zlomil jej štyri rebrá plus si jej vyrezal ten odporný zvrhlý kríž na hruď. Ale to si nemal robiť.,,

Dano ho chytil pod krk a pritlačil ho o stenu tak ako on mňa. Chlap priškrteným hlasom povedal: ,, Prosím pusť ma, prepáč mi nechcel som, mrzí ma to ale ja som ju spasil ja som jej pomohol teraz je súčasťou božského stáda označená pre večný život.,, Dano sa zamračil a zároveň usmial:,, Ak si to nechcel tak prečo si to robil?,,

Povedal a z celej sily ho hodil o zem. Prišiel k nemu a stúpil mu na ruku. Chlap od bolesti vykríkol. Daniel sa zas usmial a povedal: ,, Bolí ťa to? Moja priateľka takýto teror zažívala keď si do nej strkal ten svoj hnilý kokot. Dúfam že sa ti to páči.,,

Dopovedal a vrazil mu päsťou najskôr do tváre a potom do brucha. Takto to opakoval asi 5x. Až kým nezačal vykašliavať krv. Potom ho zdvihol za golier a povedal: Užívaš si to? Máš dosť?
Len si to vychutnaj.,, Položil ho na zem a znova mu dupol na ruku. Ozvalo sa hlasné puknutie. Vtedy som ho už ale zastavila. Keby som ho nechala pokračovať tak by ho zabil. Pozrel sa na mňa a pýtal sa čo to robím. Ja som mu povedala len že chcem ísť preč. Chytil ma za ruku a odišli sme. Ešte som sa naposledy obzrela za tým chlapom. Ležal tam na zemi dýchal veľmi ťažko ale bol pri vedomí. Pozrela som sa na Daniela. Zúrivo ma vliekol dole schodami. Nespoznávala som ho. Vytrhla som sa mu a zastavila som. Nechápavo sa otočil: ,,Čo je?,,
Ja som mu so slzami na krajíčku povedala: ,,Prečo si to urobil? Čo keď tam zomrie.,,
Prišiel ku mne a chytil ma za ramená: ,,On si to zaslúžil Lola.,,

Vtedy som sa rozplakala úplne. Keď to videl objal ma: ,,Pšššt, už je dobre, dostal čo si zaslúži. Poď ideme preč.,,
Pustil ma a znova ma chytil za ruku. Odišli sme odtiaľ. Toho chlapa sme nechali tam bez pomoci. Ani len sanitku sme nezavolali. Určite tam zomrel. Sám a v strašných bolestiach. Navždy ma bude prenasledovať myšlienka, že kvôli mne bol ukončený ľudský život.