Duch

Kapitola 49.

Trvalo to hodiny. Dlhé, únavné, strašné hodiny plné výčitiek. Než sa začala prebúdzať. Držal som ju v náručí. Na tvári mala zaschnutú krv. Vyzerala úboho. Čierne fľaky mala všade. A keď hovorím čierne tak naozaj myslím čierne. Úplne čierne. Mala ich veľmi rovnomerne rozložené. Na tvári mala fľaky len na viečkach a v okolí očí. Celý krk aj obidve dlane až do polovice predlaktí mala čierne. Tie ruky mala tak zvláštne vyfarbené. Tak akoby vytieňované. Ďalšie 3 veľké fľaky mala na bruchu a na oboch nohách. Chrbát zostal nedotknutý.
Civel som na ňu. Bez akejkoľvek emócie. Neviem čo si mám myslieť.
Už viac na tomto projekte nechcem pracovať. Už nechcem byť súčasťou týchto zverstiev čo sa tu páchajú na ľuďoch. To čo sa tu deje je čisté týranie ľudí. Neviem čo som si myslel keď sa ma Daniel spýtal či s ním do toho pôjdem. Zrejme som bol zaslepený predstavou bohatstva ktoré som mal na dosah ruky v podobe tohoto projektu. 

Už viac nevládzem a to Daniel ešte stále nezačal podávať sérum ostatný ľuďom/väzňom. Už viac nechcem ani za tie prachy čo tu dostáva. Ale nemôžem. Nemôžem odísť. Mám s Danielom dohodu.  Nemám inú možnosť. V podstate som tu uväznený rovnako ako aj všetci títo ľudia. Len tu mám väčšie privilégia ako oni. Túto prácu by nebol schopný vykonávať žiadny duševne zdraví človek. Preto sám seba považujem za zviera keď som dokázal pomáhať tomu stelesnenému zlu. 

Je mi jasné že aj keby som s týmto skončil bol by som do smrti poznačný týmto miestom a viem že pocit viny by si ma našiel kdekoľvek na svete by som sa pohol. Pred tým už neujdem. Ale ja ani nechcem. Zaslúžim si to. Už len preto že som nechal dopustiť aby to zašlo až takto ďaleko s človekom ktorého som miloval a aj milujem. Za to čo sa stalo Lole sa budem bičovať do konca svojho prekliateho života. Nerozumiem tomu ako som mohol a čo sa so mnou zrazu stalo. 

Pomaly začala otvárať oči. Mnou prebehla hrôza. Oblial ma studený pot. Čo som to urobil. Namiesto jej nádherných očí mala dve čierne kruhy. Prázdne naplnené len bolesťou a utrpením. Už dávno to nieje moja Lola. Ale môžem si za to len ja.

,,Stalo sa niečo Patrik a čo to mám kurva s hlasom?,, už ani hlas nemala taký ako predtým. Toto čo teraz vydala za zvuk sa dalo nazvať chrčaním či chrapčaním.  Vlastne hocičím len nie hlasom. Čudujem sa že ma vidí. Tie jej oči vyzerajú hrôzostrašne ale v prvom rade vyzerali úplne nefunkčne. Len ako 2 sklenené kruhy. Ale zrejme si nemohla nevšimnúť môjho výrazu. Bolo to čisté zhrozenie. Jediné čo na nej zostalo rovnaké boli jej vlasy. Aj keď tie boli tiež už jemne vyšednuté zrejme z toho zúfalstva a smútku nad jej osudom.

 Nebol som schopný jej ani odpovedať.  

Postavila sa a pomaly sa priblížila k zrkadlu na stene. Sama sa bála toho čo sa chystá zbadať. Celý čas čo sa k nemu blížila sa dívala do zeme. Nabrala odvahu zdvihnúť zrak až keď už bola úplne celá pred zrkadlom a zrejme cítila že nemá inú možnosť. 
Stála tam s pohľadom upretým na svoj odraz v zrkadle. Jemne naklonila hlavu a premerala si ho. Svoj zrak upriamila na svoje oči. Podišla bližšie a chytila sa zrkadla. Z očí plynule prešla pohľadom na ruky. Odstúpila od zrkadla. Pozrela sa na zips na jej kombinéze. Začala ho rozopínať. Kombinéza sa ľahko skĺzla po jej tele až k nohám. Po tom ešte nedávno krásnom tele. Ktoré som tak miloval a aj napriek tomu ako vyzerá aj milovať budem.  Nič nehovorila. To ticho ma týralo. Sedel som stále na posteli a oboma rukami som sa držal za ústa.

Bez akejkoľvek emócie sa na mňa pozrela. Z nej sa už vlastne nedala vyčítať nijaká emócia. Je to nemožné. 

Dívala sa na mňa. Doslova som sa bál tých očí. Boli tak zlovestné a pri tom patrili človeku s tak čistou dušou. Nemohol som to vydržať. Ten jej pohľad. Hodil som sa jej k nohám a začal som plakať. 

,,Odpusť mi to! Strašne ma to mrzí! Odpusť!,,

Zvíjal som sa jej pri nohách v kŕči. Celým telom mi prechádzali moje hlasné vzliky. 

,,Tak strašne ma to mrzí...,,  zašepkal som potichu.

Katka

Ja viem že sa ospravedlňujem na konci každej kapitoly a samozrejme sa musím aj teraz. Takže sa ospravedlňujem. Toto je asi posledná časť a až do monitoru nebudem asi písať vôbec.

No a chcela som s vami niečo vyriešiť. Jeden z vás mi písal pod poslednú kapitolu že sa mu veľmi nepáči nový cover. Takže som a rozhodla spustiť hlasovanie. Ten človek ktorému sa páčil úplne prví cover s tou rukou napíše do komentárov 1. Ten človek ktorému sa páčil ten cover so srdcom napíše 2. A komu sa páči aktuálny cover napíše 3. Budem ale veľmi rada keď sa mi okrem hlasovania aj vyjadríte v komentároch aj k tejto kapitole.

Stay Alive |-/