Duch

Kapitola 3.

Tak som sa plazila životom a ochutnávala rôzne zakázané veci. Kamarátila som sa s rôznymi dílermi a nakupovala som u nich. Jedna vec sa mi ale stala na ktorú v živote nezabudnem. Musela som si ísť kúpiť dávku. Potrebovala som to.

Išla som teda za jedným mojím osvedčeným dílerom. Od Dana som už nekupovala. Došla som na miesto kde obvykle predával. No bohužiaľ tam nebol. Namiesto neho tam bol niekto iný. Opýtala som sa ho že kde je ten čo tu pred tým bol. Povedal mi len že si mám niečo kúpiť alebo odísť. Celý čas sa na mňa pozeral ako nejaký psychopat.

Kúpila som si to čo som chcela a bola som na odchode. Ale potom sa niečo zvrtlo. Ten človek sa zrazu prudko postavil a zdrapil ma za ruku. Rovno do žili mi pichol ihlu s nejakou sračkou. Hrozne som sa zľakla. Potom ma chytil pod krk a pritlačil ma o stenu. Povedal mi že som úboha chudera a kurva ktorá nikomu nesiaha ani len po členky a že jedného dňa zdochnem sfetovaná pod mostom.

Potom mi druhou rukou udrel do brucha. Nedalo sa mi dýchať vyrazil mi dych. Potom ma hodil na zem. Konečne som sa mohla nadýchnuť. Ale moje nadšenie netrvalo dlho. Rýchlo kráčal ku mne. Plazila som sa po zemi. Snažila som sa mu ujsť ale nešlo to. Bola som príliš slabá. Prišiel ku mne otočil ma a znovu ma pritlačil o zem. Vykríkla som z plných pľúc. Ale bolo to zbytočné. Nikto okrem nás dvoch tam nebol. Akurát som si vykoledovala silný a bolestivý úder do tváre a brucha. Povedal mi: ,,Neoplatí sa ti kričať. Vzrušuje ma tvoj strach a tvoja bolesť. Nebráň sa mi budeš to mať jednoduchšie."

Potom zo mňa jedným pohybom strhol tričko vyhrnul mi podprsenku a začal sa mi hrať s prsiami stláčal mi ich, sal mi bradavky, fackal ma po nich nakoniec si vytiahol z vrecka švajčiarsky nožík a pomalým ťahom mi na stred medzi prsia spravil plytký dlhý rez. Cez prsia potom kolmo spravil ďalší kratší rez. Nevládala som ani kričať.

On sa usmieval nad jeho majstrovským dielom. ,, Síce ťa už boh nezachráni pred tým čo sa na tebe chystám vykonať ale s týmto krížom ťa aspoň bude sledovať na každom kroku ty štetka. " maniacky sa smial a nakoniec začal ziapať ,, Otče ja ju spasím za teba." Stiahol mi gate a nohavičky klčiac nadmnou si sám rozopol nohavice stiahol si ich a s vervou mi roztiahol nohy, bezcitne zasunul a začal prirážať.

Ja som už nič takmer necítila opustila som sa úplne. Tá vec čo mi pichol do ruky musel byť nejaký oblbovák lebo nebola som schopná koordinovať svoje pohyby. Popri tom ak sa na mne ukájal ma stíhal aj biť. Takže som mala po celej tvári veľké fialovo-modré modriny.

Keď skončil chcel ma vyhodiť ale ja som už nebola schopná akéhokoľvek pohybu. Tak ma zodvihol z podlahy a vyhodil na ulicu. Pozeral sa na mňa ako tam bezvládne ležím a usmieval sa hrdý sám na seba. Potom ma opľul a odišiel. Ležala som tam. Bola som zdrvená.

Všetko ma bolelo. Každý nádych, každý pohyb aj ten najmenší ma bolel ako keby mi niekto rezal do každého jedného svalu v mojom tele dýkou. Ležala som tam celú noc. Nemala som silu sa ani postaviť. Držala som sa za hrudník a plakala som. Skoro sa mi nedalo dýchať. Bola som schúlená na zemi na tričko sa mi obtiskol krvavý kríž, master piece toho blázna. Po celom tele som mala modriny a malé tržné ranky. Ten strach, bolesť, nával hnevu, ľútosť a hystéria. Bolo to strašné. Myslela som že sa zbláznim.
Bolo mi zle zo seba samej.