Duch

Kapitola 15.

Potom čo to dopovedal som počula už len kroky ktoré sa postupne utlmovali. Začala sa mi točiť hlava tak strašne že som strácala rovnováhu. Po tej injekcii mi vždycky býva zle. Spadla som na zem. Šumelo mi v ušiach neskôr mi v nich začalo pískať a praskať. Znova som začala kričať. Pokračovalo to ešte asi minútu. Prestalo to až vtedy keď do miestnosti vstúpil obrovský holohlaví chlap.

,,Jebe ti prestaň tu zjapať. Už mi lezieš na nervy. Do piče kvôli tebe som celú včerajšiu noc nespal.,,
Surovo ma schmatol za ruku a zodvihol zo zeme.
,,Wow ty si celkom pekná. Nie jak tá čo tu bola pred tebou. Ukáž sa mi.,,
Začal nadržane vzdychať a pokúšal sa zo mňa stiahnuť tričko.
,,Čo robíš prestaň! Daj mi pokoj!,,
Vôbec ma nepočúval kľudne pokračoval ďalej. Ďalší chlap čo ma ide znásilniť. Super.

Začala som sebou mykať. Podarilo sa mi uvoľniť jednu ruku. Neváhala som a hneď som mu jednu prijebala. Pustil ma a chytil sa za nos z ktorého mu tiekla krv.
,,Ty prijebaná suka.,,
Zúrivo zazjapal a úder mi vrátil. Spadla som na zem. Zas mi začalo šumieť v hlave. A zrazu ako keby som začula hlas ktorý mi našepkával najskôr niečo nezrozumiteľné ale potom som ho počula úplne jasne. Hovoril ku mne.
,,Toto si necháš robiť. Veď to je pod tvoju úroveň. Zaslúži si zomrieť. Urob to. Ja viem že to dokážeš. Zabi ho!,, Jeho posledné slovo sa mi zarilo do mozgu. Zdvihla som sa zo zeme a zabodla som do neho pohľad. Pristúpil ku mne a chcel mi znova vraziť ale ja som ho zastavila. Schmatla som mu ruku a vykrútila som mu ju až niekam ku lopatkám. Kričal ako keby som mu rezala kokot.

Keď som započula hlasné prasknutie pustila som ho. Klačiac a vzlikajúc sa mi díval priamo do očí.
,,Už mi nikdy žiadny chlap neublíži.,, Dopovedala som postavila som sa pred neho a zasadila som mu jeden presný úder do spánku. Spadol na zem ako vrece zemiakov.

Lomcovala so mnou strašná zúrivosť. Vlastne ani neviem kde sa vo mne zobrala. Zas mi začalo šumieť v ušiach. Potom som počula hlas. ,,Výborne. Zaslúžil si to. Spoločnými silami sme ho zabili.,, Hlas stíchol a ja som sa prebrala.

Sadla som si na posteľ a čakala. Za chvíľu pribehli Patrik s Danielom. Patrik si kľakol k chlapovi a zisťoval či žije. Daniel zostal neveriacky stať vo dverách.
,,To čo si urobila. Jebe ti. To by už stačilo nie len že si drzá ako ploštica ešte nám aj budeš zabíjať chlapov. Tak to teda nie.,,
Prišiel bližšie a vytiahol svoju už dobre známu devinu. Zľakla som sa. ,,Ale on... on ma chcel znásilniť.,,
Daniel trochu pokrivil tvár a potom spustil. ,,Veď ale na to tu si a to si si už mohla zviknúť že si každý s tebou bude robiť čo len chce. Ale teraz si nám už na nič. Takže máš nejaké posledné slová.,, Namieril na mňa zbraň a odistil ju.
,,Zbohom.,,