Duch

Kapitola 42.

Pohľad Loli...

Príde mi že som tu zavretá už celú večnosť. A s tým útekom mi to to celé ešte viac zťažila. Vravela som jej že to je zlý nápad. Nepočúvala ma však načo aj. Teraz nás rozdelili. Neviete si to predstaviť aká je to bolesť. Nie.

Vy to ani len nechápete. Ona je už teraz mojou súčasťou. Nemôžme byť rozdelené lebo obidve takýmto spôsobom strácame silu každou sekundou. Keď nás rozdelia každá molekula našich tiel trpí. Je to bolesť tak strašná ako keby sa vás niekto pokúšal roztrhnúť. Ona už pomaly umiera. Viem to. Prestala so mnou komunikovať. Doteraz som ju počula no teraz už nepočujem ani slovo. Ona ku mne nehovorila nahlas. Hovorila mi do duše počula som ju len ja. Keď som po nich kričala že jej musia pomôcť len sa na mňa na krátku chvíľu pozreli a pokračovali vo svojej práci. Oni to nevidia a nepočujú. Ale ja áno. Oni mi neveria vraj som blázon.  

Keď umrie ona stiahne ma zo sebou. Visí tam ako nejaká handra. Zrak má sklopený k zemi. Zťažka  dýcha. Cítim jej bolesť. Vlasy jej padajú do tváre. Pokožku má suchú a bielu. Ústa popraskané a od krvi. Na tvári modriny. Načo to robila. Ten útek aj tak nič nevyriešil len spôsobil bolesť nám obom. Vidím že jej po tvári steká biela slza. Oni si všímajú iba jej životné funkcie. Ale ako je na tom duševne nevidia. Naše spojenie rýchlo slabne.

,,POMOC.,, Zúfalo kričí o pomoc. No nikto okrem mňa ju nepočuje. Je tak slabá že už nedokáže rozprávať. Cítim chlad ktorý sa jej plazí po nohách. Šplhá sa stále vyššie. Už si po nás prišla. Stojí v rohu miestnosti už od včera. Nehovorí, nehýbe sa len sa na mňa díva. Má chladné oči. Mrazí ma z nich v kostiach. Okolo nej sa rozpína čiernota. Tá sa stále zväčšuje. Už ňou zaplnila skoro celú miestnosť. Je nám stále chladnejšie. Oni to stále nevidia toto je niečo čomu ani oni nedokážu porozumieť. Je to vyššia moc, nevidia ju.  Nemajú ten dar. Bude lepšie sa jej odovzdať

Stačí jeden bozk aby sa toto všetko skončilo. Už asi registrovala moju požiadavku. Zahľadela sa mi do očí ešte hlbšie. Cítila som jej zrak vo svojej duši. Dívala sa doslova cezo mňa. Cez moju chradmú telesnú schránku.  Cítila som ten smrad. Nasladlá vôňa ktorá  nebola ničím špeciálnym nepríjemná. Len ja som ju vnímala ako ten najhorší zápach na celom svete. Nahla sa ku mne. Celú miestnosť pohltila temnota. Videla som len ju. Prehovorila.

,,Mám ťa pobozkať?,,

Neodpovedala som len som sa k nej nahla.

Katka

Znovu sa musím ospravedlniť za tie dlhé prestávky ale potrebujem tento rok poriadne zabrať v škole. No a tak aby som sa mohla učiť  mám menej času na písanie. Takže tak. Ale keď budete trpezliví tak sa dočkáte toho že zase budú časti vychádzať pravideľne.

Milujem vás.

Stay alive. |-/