Duch

Kapitola 60.

Pohľad Daniela...

Neodolal som jej. Bola silnejšia ako čokoľvek iné čo som doteraz stretol a zažil. Sama sa mi odovzdala. Vložila do mňa svoju dôveru. Ako by tomu človek dokázal odolať. Zobral som si ju a vychutnal viac ako ktorúkoľvek bytosť kedykoľvek pred tým. Mal som chuť pri tom od šťastia plakať. Je len moja a navždy zostane. Tak vášnivý sex som ešte nezažil.

Nikdy som po tom nezostával s babou vždy som odišiel. Ale teraz... chcel som ďalej cítiť jej bezprostrednú blízkosť. Nemohol som sa od nej dlhé hodiny odpútať. Len sme ležali na posteli v totálnom tichu. Bol som s ňou až kým nezaspala. Keď som odchádzal od nej nechal som jej lístok aby sa nezľakla. ,,Vrátim sa.,,

Musím si teraz vybiť tú prebytočnú energiu ktorou ma napumpovala. Chcem obeť. Nie na únos. Len pre pobavenie. Vyrazil som do mesta. Bola už pokročilá noc. Ideálny čas na vychytanie neplnoletých, ožratých báb. Stačí sa len teraz usadiť na nejakom strategickom mieste v tmavej uličke.

Nečakal som dlho a podarilo sa mi chytiť krásny kus. Cca 16 ročná čiernovláska ktorá už nedokázala poriadne zaostriť ani na koniec chodníka. Mala očividne dosť. Nebude sa brániť.

Veľmi pomaličky sa ku mne blížila. Ja som stál opretý o auto a fajčil som. Zastavila sa pri mne a zahrala mi krásne do karát.

,,Prosím ťa nedal by si mi cigu?,,

,,Dal, dal ale len pod podmienkou že sa môžme porozprávať.,,

,,Rozprávaj.,,

Otvoril som dvere do auta vytiahol cigi a jednu jej dal. Ja som si zatiaľ sadol na sedadlo nohami von z auta.

,,Ako sa voláš?,,

Baba si zapálila cigu a snažila sa zaostriť.

,,Ako sa volám? Počkaj... ako sa...jáj Viktória.,,

Zasmial som sa trochu.

,,No a čo robíš takto neskoro vonku Viktória?,,

,,To isté by som mohla spýtať aj ja...ja teba.,,

,,Ja som si potreboval vyčistiť hlavu. A teraz ty.,,

,,Ja som bola piť s kamarátmi.,,

,,Čo by na to povedali tvoji rodičia?,, s jemným úškrnom som poznamenal.

,,No...tak to je dobrá otázka.,,

Vydýchla dym a špak zastúpila.

,,Rád som ťa spoznal Viktória.,,

,,Aj ja teba a ďakujem.,,

Baba sa otočila a začala sa tackať preč. Ja som mal dosť času naliať si na kapesník trochu chloroformu. Potichu ale zároveň rýchlo som podišiel k babe zo zadu a na ústa a nos som jej priložil kapesník. Síce sa zľakla a trochu sa mykala ale bola až príliš ožratá takže za chvíľku sa už nehýbala. Bola ľahká takže som s ňou nemal najmenší problém. Dal so ju do kufra keby náhodou sa dogrca aby to aspoň nebolo na sedadlách.

Doniesol som si ju do špeciálnej miestnosti ktorú mám vybavenú len pre tento účel. Miestnosť je celá vyložená bielymi kachličkami. Priamo v nej je aj hadica a odtok v strede. Miestnosť je vyspádovaná aby všetko svinstvo mohlo bez problémov odtiecť. Mám tam úžasné biele svetlo takže dokonale vidím každý menší rez čo spravím na svojej obeti. Zhodil som babu na zem a zviazal. Potom som si odskočil zobrať nástroje.

Prišiel som s kovovým vozíkom plným skalpelov, žiletiek, nožov atď. Odparkoval som si ho do rohu a zatiaľ som si sadol chrbtom ku stene s jednou nohou skrčenou a jednou vystretou. Zapáli som si cigu a podoprel si ruku o koleno. Nevnímal som nič iné iba jej pravidelný dych a chuť cigaretového dymu. Už som mal skoro dofajčené keď sa začala prebúdzať. Zahasil som a zostal sedieť.

Tvárou som ju mal otočenú k sebe. Pomaly začala otvárať oči. Hlavu som jemne sklonil a sústredil som sa len na ňu. Nevedel som sa už dočkať kedy do nej budem môcť zaboriť jednu z mojich hračiek. Bolo to na mne zreteľne vidieť. Od vzrušenia som vyslovene funel.

Konečne otvorila oči a zbadala mňa. Chorého blázna s pohľadom upretým na ňu. Už išla otvárať ústa ale v tej chvíli som ju zastavil.

,,Ani sa nemusíš snažiť. Čo tu robím? Kto si? Kde som? PROSÍM PUSTI MA! Stále dookola to isté. Na tieto otázky je zbytočné odpovedať teda až na to posledné to nieje otázka to je samozrejmé že nespravím. Radšej buď ticho a nechaj ma vychutnať si túto chvíľu. Budem ti za to veľmi vďačný.,,

Ku môjmu prekvapeniu bola skutočne ticho len sa rozplakala. Ale to mi nevadí to ma povzbudzuje. Postavil som sa zo zeme a šiel k mojím nástrojom. Začneme tak zľahka zobral som si žiletku a kľakol si k nej. Chytil som ju za bradu.

,,Sľubujem že ak sa nebudeš brániť nebude to tak bolieť a užijeme si to obaja viac. Ak sa budeš brániť rýchlejšie sa mi unavíš a tým pádom mi skôr skonáš. A to ani jeden z nás nechce. Ukáž mi teraz aká si silná.,,

Len sa triasla, rýchlo a zhlboka dýchala, privierala oči a slzy jej stekali prúdom po lícach až na moju ruku. Hlavu som jej položil starostlivo na zem a žiletkou som sa priblížil k jej tvári.

Katka