Prst položil na spúšť. Dívala som sa priamo do hlavne jeho zbrane. Myslím že prišiel môj koniec. Pozrela som sa na Patrika. Po lícach mi začali stekať slzy. On sa pozrel na Daniela.
,,Dano dosť! On stále žije.,,
,,Robíš s zo mňa piču.,,
,,Nie daj jej pokoj a poď mi radšej pomôcť ho odniesť do ošetrovne.,,
,,Ako jej mám dať pokoj ja to takto nenechám musí byť potrestaná.,,
,,A čo mala asi tak robiť keď ju chcel prejebať. A ako ju chceš asi potrestať veď sa pozri ako vyzerá.,,Stáli tam oproti sebe a kričali jeden na druhého.
,,Mala sa jednoducho nechať. A mňa vôbec nezaujíma ako vyzerá zaslúži si zdochnúť.,, Znovu na mňa zdvihol zbraň.
,,Prosím ťa však by ju pri tom zabil. Len kvôli tomu že zložila ochrankára nemusí hneď zdochnúť preboha veď tu už boli sto krát horší od nej.,,
,,Zdá sa mi že sa jej nejako veľmi zastávaš.,,
Prišiel k nemu bližšie a zamával mu zbraňou pred očami.
,,Dávaj si pozor aby si sa nespálil Patrik. Zabudni na to že ti takéto správanie budem tolerovať. Toto je posledný krát.,,
Odstúpil od neho a pozrel sa na mňa.
,,A ty, ty máš šťastie že tu bol on. Inak by si už dávno ležala s prestrelenou lebkou na zemi. No neteš sa veľmi keď sa mi pri výcviku dostaneš do rúk budeš ľutovať že si sa narodila. A ver tomu že sa ku mne dostaneš.,,
Otočil sa smerom ku dverám a kráčal preč. Vo dverách sa ešte zastavil a otočil sa na Patrika.
,,Stráž ju tu idem po niekoho kto nám ho pomôže odniesť.,,
Odišiel.Patrik sa na mňa pozrel.
,,Čo sa stalo, povedz mi to od začiatku.,,
Pozrela som sa na neho svojimi uplakanými očami. Videla som hrozne rozmazane. Trasúcou rukou som si utrela slzy.
,,No začalo to tak že... že mi začalo p...pískať v ušiach.,,
Prišiel ku mne a podal mi vreckovku.
,,Sadni si a ukľudni sa. Si v šoku dýchaj. Dobre.,,
Vľúdnym hlasom ma ukľudňoval. Sadol si ku mne.
Nadýchla som sa a vydýchla som.
,,Hrozne mi pišťalo v ušiach až to bolelo a začala som kričať. On prišiel za mnou a naštvane na mňa kričal. Potom ma zdrapil za ruku a zdvihol ma zo zeme. Začal ma obchytkávať a vyzliekať ma. Ja som sa začala vzpierať. Vrazila som mu potom on mne ja som sa naštvala a proste ani neviem ako ale skoro som ho zabila.,, Pozrela som sa mu do očí. On sa díval do tých mojich. To čo potom spravil som nečakala. Objal ma. Vôbec som sa tomu nebranila. Potrebovala som to. Konečne po dlhej dobe som sa cítila bezpečne.
YOU ARE READING
Duch
HorrorOna: Ozajstné utrpenie nie je známe. Myslela som si to kým som sa nedostala k nemu. Vždy som o tom tak nejako rozmýšľala. Aké by to bolo byť unesená možno znásilnená, dobitá a tak. Potom som to zistila. Tanec s diablom si vyberie svoju daň. On: Utrp...