Duch

Kapitola 43.

Pohľad Daniela...
Pomaly som sa si vykračoval za Leom. Prišiel som pred dvere jeho laboratórie. Všetci vo vnútri nervózne pobehovaly okolo Loli. Niečo sa asi stalo. Vošiel som dovnútra. Leo si ma všimol a hneď bežal ku mne.
,,Čo sa zase stalo?,,

,,Niečo je zle pred chvíľkou nám skolabovala vôbec nereaguje chlapci ju oživujú ale nevyzerá to vôbec dobre.,,

Leo ma držal za ramená a kmasál so mnou ako keby som bol detská hrkalka. Prepadol ma stres a strach z toho že mi tu zdochne.

,,Injekcia. DAJTE JEJ TÚ INJEKCIU!,,

Skríkol som na všetkých v miestnosti. Leo schmatol injekciu a vrazil ju Lole do hrudníku. Všetci sa zastavili a dívali sa na displej toho prístroja. Nič sa nedialo.
Nemôže zdochnúť.
V totálnej zlosti som prišiel ku nej a začal som ňou kmásať.

,,PREBER SA! VSTÁVAJ!,,

Potom som jej tresol dve facky.
Oprel som si hlavu o jej brucho.
Dýchal som z hlboka. Asi je koniec. Všetci v miestnosti sú ticho.
Postavil som sa. Desiatky párov oči sa dívali na mňa. Pomaly odchádzam ku dverám. Chytám kľučku a počujem pípanie. Ona žije. Na tvári sa mi zjavil obrovský úsmev. Dokonca som ju objal. Ona sa len dívala tým prázdnymi očami na mňa. Nebola z toho veľmi nadšená že sa nám ju podarilo zachrániť. Vlastne obidve sa nám podarilo zachrániť.

Po tomto malom incidente som si zobral výsledky testovania od Lea rozdal rozkazy a odišiel do pracovne.

Z tej správy som vyčítal len to že sa zmenila štruktúra ich DNA ktorú zmenila nejaká látka ktorej názov neviem ani vysloviť. Fajn takže sú z nich Halkovia a to sérum teraz konečne môžem napumpovať do všetkých väzňov. Super.

Papier som hodil na stôl  chytil do rúk svoju elektrickú cigaretu a potiahol si. Sledoval som dym ako pomaly a pokojne stúpa až ku stropu kde sa nakoniec rozplinie.

So zaklonenou hlavou som relaxoval no skoro som sa posral keď som počul ten smiech. Okamžite som zdvihol hlavu a pred sebou som zbadal tú zelenú gebulu opierajúcu sa o zárubňu mojej pracovne.
Teodor.

,,Prosím aby publikum spustilo potlesk. Uuuuuoooo. Abrakadabra.,,

Mával rukami pred ksichtom.

,,Ako si sa odtiaľ dostal? Počkať že sa vôbec pýtam.,,

,,Presne tak. Vravel som že mňa tu vezniť nemôžeš. Ja môžem kedykoľvek odísť a ani o tom nebudeš vedieť.,,

,,Práve preto už vymýšľam zabezpečenie vďaka ktorému si v kľude ani neuserieš. Čo chceš?,,

,,Nič len sa trošku porozprávať. Príliš sa nudím nikto sa so mnou nechce baviť.,,

,,Čím to asi je.,,

,,Ale no tak nebuď protivný. Mal som pre teba jeden návrh.,,

,,Aký?,,

,,No tak ma napadlo...,,

Prihopsal k môjmu stolu a sadol si na neho.

,,Že keďže tu už budeme spolu takto krásne žiť na hromádke tak by sme si to tu mali aspoň trošku spríjemniť.,,

,,Čo tým myslíš?,,

,,Zjednodušene ti to poviem mám zopár požiadaviek a ak ich nesplníš tak odo mňa nečakaj žiadny spev.,,

,,Ty máš požiadavky?,,

Jemne som sa pousmial a znovu si potiahol.

,,Chcem neobmedzený prístup ku všetkým zbraniam, chcem neobmedzený pohyb po tejto budove ale aj po celom meste a chcem rozbehnúť vlastné kšefty do ktorých mi VY nebudete pchať vaše malé pršteky. Ak toto všetko splníš a budeš dodržiavať som celý tvoj a naozaj nikdy ťa neopustím.,,

Rozpleskol sa mi na stole a rukou ma hladil po líci.

,,Fajn dostaneš to všetko ale to s tými kšeftami na tom sa ešte musíme dohodnúť. Ale ak iba raz porušíš pravidlá alebo spáchaš nejaký závažný zločin a pôjdu po tebe cajti tak ťa zabijem.,,

,,Dobre sme dohodnutý. Som tak šťastný kamarát môj.,,

Povedal a hodil sa mi okolo krku. Potom spravil kotrmelec z môjho stola na zem a odišiel.

Musím povedať všetkým mojim ľuďom že má dovolený voľný pohyb aby neboli furt nejaké problémy. Boha a to som mal v pláne už dneska nepohnúť
prstom.

Katka
Fakt sorry ľudia moji ale s tou školou sa to tento rok vôbec nedá. Som rada že som  aspoň teraz mohla niečo napísať že sa konečne našiel čas. BTW som momentálne chorá takže mám trochu času. Pokúsim sa niečo napísať aj na Vianoce  ak sa najde čas ak nie tak berte túto časť ako môj vianočný darček pre vás.

Stay alive |-/