My Stepdad

1. kapitola

,,Sofa! Už si konečne doma!?" zvrešťala moja nevlastná sestra Anabel.

Dnes som mala ťažký deň a som totálne odrovnaná, stála som na nohách 12 hodín a už si necítim ani malíček na nohe. Zarábam si ako servírka v jednom malom podniku s názvom "Thomas's Cup" aby som si zarobila na štúdium umenia na University of Art and design v Helsinkách vo Fínsku, odkiaľ mimochodom pochádzam a stále tu žijem. Milujem moje rodné mesto, ako dieťa som tu zažila kopec radostných chvíľ, aspoň pár láskyplných spomienok mi ostalo.

Bell. Už som doma. Čo potrebuješ?" spýtala som sa unavene.

Už presne viem čo bude následovať, verte mi nič príjemné. To by som musela byť v inej rodine a zrejme aj galaxii ak by som mala očakávať pozitívnu odpoveď od nej.

,,Čo potrebujem?! Tak aby si bola v obraze, jediné čo od teba kto v tomto dome "potrebuje" je, aby si si plnila svoje povinnosti voči domácnosti a samozrejme milujúcej rodine, ktorá sa o teba stará, tak sa kopni do vrtule a pusti sa do práce. Treba upratať, uvariť večeru..." komandovala ma, ale sama nič z toho neurobí. Ona vzala na seba úlohu " bacharky" . Oh ona ešte pokračuje v kvákaní "...a ostatné potrebné záležitosti čo robíš svojimi nešikovnými paprčami. Mama sa čoskoro vráti z práce a ty ešte nemáš ani trt hotový! Takže kmitaj! Bude tu poriadok, jasné?! Ja budem vo svojej izbe, na večeru príde aj Kyle a ja sa musím ísť ešte reprezentatívne pripraviť, aj keď ja na rozdiel od teba nepotrebujem toľko makeupu na ksicht k dosiahnutiu žiadaného sexi vzhľadu. Hold smola! Na svete musí byť niekto dokonalý." povedala povýšenecky a arogantne Anabel a odkráčala si to vrtiac prdelou do jej " princeznovskej komnaty."

Uff. Ako vidím všade je svinčík a to sa nachádzam len v obývačke, bojím sa pozrieť do kuchyne čo za prasačinec ma čaká tam keďže moja " drahá" sestra by si náhodou zlomila nechtík keby čo i len tanier po sebe umyla alebo odpadky vyhodila. Náš smetný kôš "hryzie" a je veľmi nebezpečný pre všetkých naokolo, len pre mňa nie. Dôvod? Nooo...vraj som si s ním seberovná a preto iba ja ho môžem vyprãzdňovať a čistiť ...to sú slová Anabel.

S Anabel som vyrastala od mojich 11 rokov, keď sa otec znova oženil po smrti mojej mamičky. Volala sa Emily a zomrela mladá v 39 rokoch. Trpela na srdcove ochorenie, dostala infarkt. Ťažko sa mi o tom rozpráva. V čase jek smrti som mala 8 rokov. Spomienky na mamičku mi ostali hlboko zakorenené v mojom srdci. Bola tou najmilujúcejšou mstkou pod slnkom. Tak moc mi chýba. Verím že v nebeskom raji jedným z najkrajšich anjelov. Často chodievam na jej hrob porozprávať jej novinky z môjho života alebo si poplakať nad ťažkosťami. Otec sa po maminej smrti opustil, začal chlastať a zanedbávať seba aj mňa. Trvalo mu dlhé 3 roky si uvedomiť že mu visím na krku ešte ja, ktorá ho potrebujem.

Otec sa dával pomaly dokopy, snažil sa opäť usmievať na svet a uvedomil si že život ife ďalej a spolu to zvládneme. Začal sa stretávať so svojou kolegyňou z práce, Hanah Codington. Spočiatku veľmi milá presladená pani, vtedy vyžarovala celkom úprimným záujmom o môjho otca a ...aj moju maličkosť. Mala z prvého manželstva dcéru , už spimínanú Anabel, v tom čase mala 15 rokov a už vtedy bola protivna potvora. Otec sa znova zaľúbil...teda " zaľúbil" do jej silikónových lôpt, napuchaných kolagénových pier, plastikou vylepšeného nosa a liposukciou zdokonaleného zadku. Čistá nehynúca láska to jednoznačne nebola ani z jednej strany. Otec už po maminej smrti nehľafal lásku ale skôr " postel zahrievajúci sexi radiátor v ženskom tele s dierami na správnych miestach" a ako bonus nech sa pomôže ako tak postarať o Anabel a mňa. Boli celkom zosinchronizovanou dvojicou " on dával - ona brala" = jednoduchá rovnica.

Čas plynul a otec začal zasa piť, doma panovala nevraživosť a vznikali medzi nimi neustále hádky, dokonca aj nezmyselné rozum zastavujúce konflikty pre maličkosti. Hanah sa od nás emočne dištancovali a boli sme rozdelený na 2 tábory - Hanah + Anabel a. Otec + ja ...no ja som v celej tejto absurdnej válke bola len nevinný pešiak...nikto sa ma nepýtal na názor...otca znenávideli a keďže ja som jeho dcéra, tak aj mňa...ale povedzme si pravdu...nenávideli by ma aj keby som bola dcérou boha Olympu Zeusa, ale zámienku si nájsť museli.

Z otca sa stal alkoholik a na mňa už nebral ohľady, neexistovala som, jeho jedinou spoločnosťou bola fľaška chlastu a mne venoval malú pozornosť len keď o mňa náhodou zakopol. Musela som sa o seba starať sama, vieru som mala len v sebe samej a oporu v jedinej skutočnej kamarátke Suzie a kamarátovi Liamovi. Na všetko som bola zväčša sama a život mi ukazoval aký vie byť ťažký a krutý.

Tak prvú kapitolku máme za sebou. Budem sa snažiť zajtra hodiť ďalšiu. 😉