14.kapitola

886 15 0
                                    

Nadišlo ráno a ja som znova znervóznela. Už som sa nebála toho čo očakávať. Naozaj som sa tešila ako malé decko. Dala som si rýchlu sprchu a nahodila pohodlné pásikavé šaty s úpletu s trojštvrťovým rukávom a po kolená. Tvár som si pretrela jemným makeupom a vlasy rozčesala a dala do vlnitého copu na jednu stranu temena.Do kabely som hodila svoje doklady a mohla vyraziť.

Rýchlo som z kuchyne šlohla croassant a cestou k autu ujedala. Dave bol pripravený pri aute a skracoval si chvíľku cigaretou.

,,Dobré ráno a dobrú chuť, slečna Sofia." ešte raz potiahol z cigarety a potom odhodil špak na cestu.

,,Ďakujem Dave." rozprávala som s plnými ústami.

Naskočili sme do auta a vyrazili na cestu.

Po pár chvíľach čož bolo približne pol hodina sme dorazili na miesto.

,,Kde to sme ?" spýtala som sa Dave.

,,Nachádzame sa na Sloane street , slečna."

,,A čo tu budem robiť? A kde je ten chlapík?" snáď ma tu nechce nechať samú. Ani neviem kam ísť a ako vyzerá chlap, s ktorým sa mám stretnúť.

,,O žiadnom chlapovi nič neviem. Mal som Vás odviezť na túto adresu. Máte zarezervovaný stôl na meno Chris Brown v tamtej indickej reštaurácii. Potrebujete ešte moju pomoc?" spýtal sa ochotne Dave.

,,Nie, vďaka. Zvládnem to." vystúpila som z auta a Dave odišiel. Narovnala som ramená a zhlboka vydýchla. Vykročila som k reštaurácii a vošla dnu. Steny smotanovo biele a interiér luxusný a noblesne zariadený. Som si istá, že je to jedna z najdrahších reštaurácií. Keby ste mali hádať aký má táto reštaurácia charakter, neuhádli by ste, že je indická. Nieje poznačená črtou indie. Je až príliš moderne zariadená.

Povedala som na recepcii meno na rezervácii a usadili ma k stolu pre dvoch. Moje dnešné prekvapenie zrejme ešte nedorazilo. Objednala som si iba minerálku a rozmýšľala, čo ak nedorazí ten chlapík, ako zaplatím v takomto podniku za obyčajnú minerálku. Určite chcú za ňu celý majetok. Budem musieť predať obličku aby som mohla zaplatiť.

Všimla som si nejaký pohyb smerujúci ku mne. S ľahkosťou a širokým úsmevom ku mne kráčal tmavovlasý muž v drahej trendovej čiernej košeli s rozopnutými vrchnými gombíkmi. Na chlapa nieje veľmi vysoký ale vyzerá rozkošne s tými plnými perami a modrými očami.

,,Vy musíte byť Sofia. Rád Vás spoznávam.Som Julien." pobozkal na na vrch ruky v gentlemanskom geste.

,,Teší ma. Sofia." sadli sme si k stolu a pribehol čašník pýtajúci si objednávky.

,,Vybrali ste si?"spýtal sa ma Julien.

,,Vďaka. Nebudem jesť. "

,,Už ste niekedy jedli indickú kuchyňu?"oprel si lakte o stôl a spýtavo na mňa hľadel.

,,Nie. Ešte som ju neskúšala."

,,Tak je na čase sa do nej pustiť. " povzbudivo sa na mňa usmial a potom sa obrátil na čašníka ,, Prineste nám dvakrát Puri Bhaji a klasické Lasi." nemám tušenia čo objednal, snáď to nebudú mravce v želatíne zaliate hadím slizom.

,,Nebojte sa. Pochutnáte si na tom. Objednal som ľahké raňajkové jedlo a typický indický nápoj. Nieste zvyknutá na indickú kuchyňu, tak som nechcel objednávať rozmanité jedlá, aby Vám nepidráždili žalúdok."

,,V poriadku. Rada vyskúšam novú gastronómiu." súhlasim s poznaním orientálnej kuchyne. Nejaké národné jedlá určitých krajín poznám, ale indickú ešte nie.

My StepdadWhere stories live. Discover now