My Stepdad

2. kapitola

Spomínam si na deň mojich 16tych narodenín. Chystala som si sama malú oslavu na našom malom dvorčeku, kúpila som si zo svojich úsporov potrebné suroviny na tortu a malé občerstvenie, vzhľadom k tomy že viac som si nemohla dovoliť kúpiť, v rámci mojich finančných možností. Kúpila som aj pár lampiónov na výzdobu a k tomu ešte niekoľko svetielok. Keď to skombinujem bude to mať krásny efekt. Bola som sama doma a tak som mala čo robiť aby som stihla upiecť tortu, urobiť obloženú misu, pár coctailíkov a poupratovať a vyzdobiť terasu. Teším sa na to. Rada varím aj pečiem. Už ako malú ma k tomu viedla mamička, no keď zomrela, zdokonalovala som sa v tom ďalej sama. Z môjho rozmýšľania ma brebralo zvonenie zvončeka pri vchodových dverách. Nikoho som nečakala, až o 17stej popoludní, keď sa vrátia z práce otec a Hanah s Anabel. Oslava mala byť prekvapenie. Viem je to zvláštne aby si oslavenec sám vymýšlal oslavu, ostatný by mali byť iniciátormi , nie ja, ale ja už svoju rodinu poznám a viek že od nich žiadne narodeninové prekvapko nemám očakávať, takže si urobím radosť sama.

Cŕŕn..Cŕŕŕŕn! Cŕŕŕŕŕŕŕŕn!!!! Ou zabudla som že niekto zvoní! Bežim k dverám. Ani neoverujem cez kukátko kto tam tak hystericky vyzváňa a v rýchlosti otváram dvere. Stojí tam s netrpezlivým výrazom Suzie. Má na sebe úzke bledé rifle a obtiahnuté tričko nad pupok...kôže si to dovoliť s jej postavičkou. Vlasy má rozpustené a jemne sa jej vlnia. Pery má jemne natreté rúžovým leskom A špúli ich na mňa. Potom mi cmukne na líce.

,,Čo tu robíš, Suz? Mala si dobehnúť až o 17stej." vyhrkla som na ňu.

,,Aj tebe Ahoj trdlo! Prišla som Ti predsa pomôcť. Poznám Ťa už roky a viem že sa tu ideš sama pretrhnúť od prípravy. Čo by som bola za kamošku čo Ťa nechá v tej kope roboty samu? A okrem toho môžem pritom tajne mlsať tvoj fantasticky pripravený krém." odvrkla melodicky.

Zrazu ma chňapla za ruku a ťahala ma do kuchyne.

,,Tááák...čo to tu máme? Hmm..samé fajnovky. Čo chceš piecť?

,,Brownies tortu s kavovým krémom a višnami. Nič komplikované." povedala som s nadhľadom.

"Uhm..už len ten názov je pre mňa komplikovaný ale verím tvojim kuchárskym schopnostiam a ty zas ver mojmu mlsnému jazýčku že už sa nevie dočkať tej dobroty." povedala túžobne.

Suzie miluje moje recepty a ešte viac miluje keď ich už zrealizované môže zjesť.

,,Tak hovor s čím Ti pomôžem? Diktuj! Budem tvoja pravá aj ľavã ruka a možno aj jedno oko. Ale nezabúdaj, že piecť neviem, ja budem všetko hádzať spolu do misky a miešať, mixovať, čarovať...ale hlavne oblizovať misku a zavadzať." zasmiala sa a čakala na inštrukcie.

,,Ok! Pustime sa do toho." zvolala som nadšene.

Dala som do hrnčeka som nalámala 150 g horkej čokolády ( do receptu ide iba 140g, ale dala som 10 g naviac lebo som vedela že Suzie bude z toho ujedať) spolu s 140 g masla a dala Suzie aby to rozpustila vo vodnom kúpeli. Zatial som vyšľahala 3 celé vajcia s 120 g cukru dopenista. Do vyšľahaných vajec sme ďalej zamiešali už vychladnutú roztopenú čokoládovú zmes a nakoniec dotoho zamiešali ešte 80 g hladkej múky s 1 PL kypriaceho prášku, 40 g kakaa a rozdrvených orechov ( množstvo podľa chuti). Piecť na 180° na 20 minút. Na upečený vychladený korpus sme natreli pripravenú kávovú plnku, navrch dali ešte našlahanú šľahačku a dokončili naukladanými višňami do tvaru čislice 16. Ešte šup s tým do chladničky nechat stuhnúť aspoň 2-3 hodinky.

,,Neviem či vydržím takú nekresťanskú dobu čakať kým sa tá mňamka stuhne. Asi budeš musieť dať na chladničku zámok a postaviť pred ňu ešte minimálne 2 bodygárdov a pred nich ešte ďalších dvoch." povedala s falošne vážnou tvárou Suzie.

,,Suz, tvoja závislosť mi robí starosti. Nemám Ťa zahlásiť na anticukrovú odvykačku?" hrala som divadlo s prehnaným zdesením.

,,Haha! Rob si srandu. Ale potom nefrfli ak budem nervózna a pichľavá z nedostatku sladkého". Zdvihla bradu a odpochodovala na terasu.

Popracovali sme na skromnej výzdobe terasy. Vytvorili sme krásnu a príjemnú atmosféru spolu s pár kvetmi čo vykukovali zo záhradky. Fajn ešte pripravíme coctailíky a máme "free".

Keď sme mali všetko hotové, šla som sa prezliecť. Bola som cela zafrkaná od potravín z ktorých sme kuchtili. Rýchlo som špinavé oblečenie hodila do koša na prádlo a urobila megarýchlu sprchu. Natiahla som na seba jednoduché volné pásikavé šaty po kolená s dlhým rukávom a golierikom u krku. Vyfénované vlasy som dala do jednoduchého copu a nasadila si ešte čierne baleríny a malé perličky do uší, mala som ich po mame. Vlastne sim mala k nim aj krásnu retiazku na krk s identickou perličkou ako na náušniciach. Sú to jediné šperky, ktoré mi ostali po maminke.

Zdupkala som dole do obývačky a našla Suzie. Akurát pripravovala nejakú muzičku na počítači. Napojili sme malé repráky a vytiahli ich von. Pustili sme hudbu len potichu aby nevznikli problémy so susedmi. Taká pohodka, nič šialené.
 

Ták čo hovoríte na 2. kapitolku? Môže byť? Ešte sa len rozbieham s príbehom. Zajtra pridám ďalšiu časť. Prajem príjemné čítanie. 😉