My Stepdad

53.kapitola

Nasledujúci deň ubehol ako voda. Voda, tečúca skrz prsty bez povšimnutia, bez prekážok a rapídnou rýchlosťou, bez toho aby tomu človek prikladal význam. Prečo aj? Sedím v práci v depresívnej nálade, Sugar na mňa upiera nenávisťou prešpikovaný pohľad, stôl mám zaprataný  toľkými dokumentami, že by som zarobila poriadny balík peňazí v zberni papiera, obed som opäť prepásla , postrádam spánok , keďže hlavu mám plnú myšlienok na šéfa, ktorý sa mi neunúva ozvať už pár dní a ani sa neukáže v práci. O áno, je to veľký šéf, tak prečo by sa mal obťažovať tým, že by, svojej podriadenej bezhodnotnej zamestnankyni a väzeňkyni v jednom, mal podávať informácie o tom , kde sa nachádza a či je v poriadku...Sakra, táto nevedomosť ma ubíja.

Pretrela som si neexistujúci pot z čela a unavene vzdychla , skôr frustráciou.
,,Ale , ale. Princeznička nezvláda pracovné povinnosti?Ešte si nič poriadne neurobila a už tu funíš." zaznelo od stola oproti.

Toto mi ešte chýbalo ku šťastiu. Aby si zasa otvárala Sugar na mňa tú svoju našpúlenú držku. Moju frustráciu to rozhodne nezlepšuje a ani ignorácia voči nej dnes nieje na pláne.

,,Nemám náladu na tie tvoje závistlivé žvásty. Pokiaľ si si nevšimla, zodpovedne si plním svoju prácu a dokonca veľakrát vybavujem ešte aj tu tvoju , zatiaľ čo si lakuješ tie umelé nechty a poflakuješ sa." oponovala som jej bez toho, aby som sa na ňu čo i len kútikom oka pozrela.

No ak som dúfala v jej ústup, tak som naivnejšia ako som sama vedela , že som, pretože pre Sugar  boli moje slová len priliatím oleja do ohňa a priživila som tým jej nenávisť ku mne.

Stolička zavrzala a to ma prinútilo vzhliadnuť jej smerom. Keby som zbystrila rýchlejšie, vedela by som možno zachytiť malý predmet , ktorý mi vletel priamo do čela a rozprskol sa mi po tvari a bielej halenke. Okamžite som si utrela tvár a zistiac , že to bol červený lak na nechty, ktorým si Sugar pred okamžikom lakovala nechty, som na ňu vyšpliechla . ,,Si normálna? Toto-

,,Choď do riti s normálnosťou. Čo si o mňa otieraš tu tlstú hubu! S kým si myslíš , že sa rozprávaš? Si úbohá chudera čo sa votrela Chrisovi do postete a vyskakuješ si yu akoby si niečo znamenala." vykrikovala na celú kanceláriu s červenou tvárou skrivenou od hnevu.

Dobre počujem? Z čoho ma to tu táto osoba obviňuje? Tlácha úplne nezmysly, stále rieši niečo čo sa jej netýka a neustále mi dáva titul zlatokopky. Ona! Mne!

Vzkypel vo mne oprávnený hnev. Namierila som na ňu ukazovák s tvrdou líniou tváre. ,,Už Ťa mám plné zuby. Keď máš so mnou problém, sťažuj sa šéfovi a ja si vypočujem buzeráciu od neho, ale Ty niesi tá, čo to tu má pod palcom  a ja už nestrpím tvoje útoky na mňa. Si chorá, ak si namýšľaš, že si budujem kariéru cez šéfovu posteľ. Ja som o túto prácu nežiadala, ani o žiadne výhody, nič neberiem zadarmo, ale to Ty nikdy nepochopíš, pretože ma vidíš ako svoju sokyňu a bojíš sa, že Ti chcem ukradnúť Christiana. No ty si neuvedomuješ , že on Ti nepatrí-.."

Nestihla som dopovedat svoju reč, pretože v tom momente som mala Sugarine prsty vo vlasoch a ťahala ma k zemi. Neočakávala som to a tak ma dostala ľahko na kolená. Automaticky som jej zovrela ruky v mojich vlasoch , aby som zamedzila jej ťahaniu a bolesti z napoly vytrhnutých vlasov.

,,Ja ti ukážem komu Chris patrí ty malá suka!" bláznivo vrieskala ťahajúc ma za vlasy. Skríkla som bolesťou a jedinou možnosťou bolo brániť sa , tak moje ruky zareagovali opäyovanými ťahmi jej vlasov. Tlak na mojej hlave sa zmiernil, pretože už som ju držala v šachu aj ja. S výkrikmi sme sa kotúľali po podlahe a bolestivo sa kvákali ako dve pominuté.

,,Pusti ma ty blázon!" húkla som na ňu keď si na mňa sadla obkročmo a snažiac mi držať zápästia , som sa pokúsila ju zo seba zhodiť.

O malý okamžik bola Sugar zdvihnutá dvomi rukami, ktoré ju pevne uchopili za pás a bez námahy zodvihli do vzduchu. Psychopaticky vrieskala a snažila sa mi ísť po krku.